Podsuchá

leto 1998

        Po mokrom a studenom júlovom týždni vo Vysokých Tatrách sme sa schádzali plní optimizmu, pretože predpoveď počasia nám priala. August bol teplý a na letné tábory ako stvorený.

Za miesto pre tohtoročný letný stanový tábor sme si vybrali stanovú základňu v Podsuchej pri Ružomberku. Je to stanová záklaďňa bez akýchkoľvek civilizačných vymožeností, ale všetko zatieni prostredie, v ktorom sa nachádza. Dvojmiestne stany s podsadami postavené do tvaru V, veľký vojenský stan ako spoločenská miestnosť a jedáleň, drevená montovaná kuchyňa s kotlom a pieckami na drevo a veľký táborový kruh s pekne vyrezávaným totemom na brehu rieky Revúca.

Je teplý letný večer, deti sú natlačené okolo ohňa a zapaľujeme úvodný táborák. Zoznamovať sa nemusíme, veď sa všetci poznáme. Posedíme pri gitare a pesničkách a plánujeme nasledujúce dni. Prednosť dostala turistika. Postupne sme vystúpili na Prašivú, Veľkú Chochulu a Veľký Choč. Výstupu na tento vrchol sme začali hovoriť "vlastivedný", pretože výhľad z neho je takmer na polovicu Slovenska a dosť hlboko do Poľska. Musím podotknúť, že v ten deň bola viditeľnosť priam ideálna. Ďalej sme navštívili hrad Likavku, Važeckú jaskyňu a Vlkolínec - dedinku, zapísanú do chránených pamiatok UNESCO.

Nezaspal ani táborový život. Keďže sme sa riadili heslom:"Bez práce nie sú koláče", každý sa snažil. Postupne si vyskúšali sekanie dreva do kuchyne, škrabanie zemiakov, umývanie riadov, nosenie vody od prameňa do tábora atď., ale perlou činnosti boli dvojhodinové nočné hliadky. Ich povinnosťou bolo udržiavať celú noc strážny oheň a strážiť spravodlivý spánok kamarátov. V noci nám "zmizla" rampa od vchodu do tábora. Nikto o tom nič nevedel, až neskôr sa jedna hliadka priznala, že strážili vo vlastnom stane a na chvíľu zaspali. Aj to sa stáva. Najväčší boj bol o poslednú rannú hliadku. Tá robila budíček. Aké je to slastné vyťahovať oneskorencov zo spacáku.

Hrali sme rôzne hry, športovali, kúpali sa v rieke - jednoducho, nenudili sme sa.

Záverečný táborák bol najkrajší. Zapaľovací ceremoniál sme sa naučili podľa kníh pána Setona, zakladateľa skautingu. Štyria kamaráti zapaľujú malé ohníky na svetových stranách. Hlavný táborový oheň zapaľuje vedúci tábora. Falke zhasínajú, ale svoj účel už splnili. Táborák naberá na sile. Za sprievodu gitary trojhlasne spievame "Chválu ohňa". Potom odovzdávame ceny za súťaže, pamätné listy, spievame a hráme sa. Je to náš posledný táborový večer.
    Ráno už nikto nesedí dlho pri raňajkách. Balíme a lúčime sa zo základňou v Podsuchej. Týždeň ubehol ako voda a my nahlas rozmýšľame, kam pôjdeme na budúci rok.