Oščadnica /okres Čadca /

Zrub Gorál

24.júl – 31.júl 2010

1. deň - 24. 7.

Ďalší rok je za nami a my sme sa opäť vybrali na letný tábor. Tento krát sme vyrazili na Kysuce – do Oščadnice. V sobotu ráno sme sa v skromnom počte 14 vybrali na sever dvoma autami a tradične aj s kamiónom. Už počas cesty nás chvíľku postrašil dážď, ale to nás neodradilo, lebo aj za tú chvíľu sme si užili dosť zábavy na diaľnici ?.

Po príchode k chate sme niečo vyše hodiny čakali, kým sa budeme môcť ubytovať, a tak sme vyložili veci z kamióna na chodník a potom sme sa prešli na blízku Kalváriu, kde sme si nazbierali zopár jahôd a riadne premáčali botasky.

Postupne sme sa dostali aj k ubytovaniu. Boli sme prekvapení doteraz asi najkrajším prostredím chaty. Bola to skoro novo postavená drevenica, ktorá pre nás predstavovala luxus, na ktorý sme doteraz vôbec neboli zvyknutí. Nasťahovali sme si veci do izieb, udomácnili sme sa, vyložili nákup z Miloškovho auta a znovu začalo pršať. Stihli sme ešte zavesiť našu vlajku, ale prvý slávnostný táborák sme museli zrušiť a chystali sme sa na večer strávený v spoločenskej miestnosti.

Počas poobedia nás prišla pozrieť aj „teta Bea“ z Krásna nad Kysucou a tiež sa tu zastavil pán domáci, s ktorým sme pokecali o všeličom možnom. Na večer sme sa stretli v spoločenskej miestnosti, kde sme si tradične povedali základné pravidlá, oboznámili sa s rozdelením do skupín a nejakými súťažami a hlavne s témou nášho tábora. Potom sme si tradične zahrali na gitare a zaspievali, až kým sme neboli unavení a rozišli sme sa do izieb dúfajúc, že sa počasie do rána o niečo zlepší.

2. deň - 25. 7.

Dúfanie z predošlého večera bolo očividne márne. Počasie si z nás celkom otvorene robilo žarty. O ôsmej sme sa zobudili do upršaného druhého táborového dňa, naraňajkovali sme sa, pobalili, obliekli a vyrazili na autobus do Vychylovky. Miloško nás odviezol autom na zastávku autobusu na opačnom konci Oščadnice a po polhodinovej uspávajúcej jazde autobusom sme boli na mieste.

Keď sme vystúpili z autobusu, celkom slušne pršalo a tak sme boli odkázaní na pomocníka pripraveného turistu – na pršiplášte. V nich sme sa poprechádzali po skanzene, prezreli sme si pár domčekov a chalúpok, kúpili sme si nejaké suveníry a syrové korbáčiky a pokochali sa pohľadom na parný vláčik.

Pred odchodom sme ešte navštívili výstavu fujár a píšťal, Vypočuli sme si niečo o ich výrobe a použití a sami sme si mohli vyskúšať zahrať si na ne. Za fénixackeho reprezentanta sme zvolili Slávku, ktorá veľmi úspešne hájila naše farby hrou na fujaru ?. Kvôli nepriaznivému počasiu sme už o pol jednej išli autobusom naspäť do tábora a Miloško pre nás zas veľmi ochotne prišiel na zastávku autom, za čo sme mu boli neskutočne vďační, lebo ušetril kopec nášho času a aj suchého oblečenia.

V tábore sme sa zohriali, osprchovali a prezliekli. Po chvíli aklimatizovania sme sa pustili do rôznych hier, ktoré zožali úspech a dobre sme sa pri nich bavili. Nazbierali sme si tak aspoň pár bodov do celotáborovej bodovačky, ktorá sa tým celkom slušne rozbiehala.

Po večeri sme si všetci vyžrebovali z misky po jednom papieriku, na ktorom bolo meno nejakého kamaráta. Ten sa počas celého tábora stal našou „ovečkou“, o ktorú sa bolo treba nenápadne starať, aby „ovečka“ nezistila, kto je jej „pastierom“. Túto hru sme už kedysi v tábore hrali, ale mali sme teraz veľkú časť nových členov, pre ktorých to bola novinka.

Tento upršaný deň sme zakončili hrami v spoločenskej miestnosti. Naša nádej na zlepšenie počasia bola trochu otrasená, ale aj tak sme dúfali, že ďalší deň bude predsa len o niečo priaznivejší.

3. deň - 26. 7.

Naša nádej na zlepšenie počasia sa každým ránom zmenšovala. Znovu sme sa zobudili do upršaného dňa, preto sme sa rozhodli ostať v tábore. Po raňajkách si všetci upratali izby, aby neboli nemilo prekvapení bodovaním poriadku či neporiadku. Potom sme sa do obeda hrali v spoločenskej miestnosti, bavili sa a smiali. To nám vydržalo asi dve hodiny. Potom prišla na rad služba a prípadná pomoc v kuchyni pri varení spoločného obeda.

Po úžasnom obede sme si dali chvíľu siestu v izbách a potom sme sa väčšina vybrali s Erikom do lesa pohľadať nejaké vhodné palice na celotáborovú prácu. Keď sme si ich doniesli do tábora a odrezali ako sme potrebovali, pustili sme sa do vyrezávania ornamentov a okrás do kôry. Niektorí pastieri tu nenápadne využili situáciu, aby pomohli svojim ovečkám pri práci – či už palicu skrátiť, požičať nôž alebo pomôcť menším ovečkám s vyzeraním niektorého zložitejšieho ornamentu.

Neskôr sme sa konečne pustili do stavania slávnostného táboráku. Ohnisko bolo po toľkom daždi mokré, tak sme si ho vysypali štrkom a spravili sme si „plávajúcu podlahu“, na ktorej stála pagoda. Potom sa piati chalani (Maťo, Samko, Siso, Krko a Miro) naučili svoju časť textu, ktorý hovorili pri zapaľovaní slávnostného ohňa a tento rok to vyšlo naozaj skvele, lebo oheň chytil bez väčších problémov na prvý krát. Odborný dozor sa pravdepodobne od minulého roku značne zlepšil ?.

Okolo desiatej sa začala nočná hra, ktorú pripravili Dušan s Martinom. Keďže máme tému tábora gazdovský dvor, keď sa zotmelo, naháňali sme a kradli po lúke dobytok. Ten predstavovali polienka s reflexnými pásikmi, aby ich bolo pri svetle baterky dobre vidieť. Po hodine behania sme hru uzavreli remízou a unavení a ubehaní sme sa po rozdelení bodov pomaly išli uložiť do postele.

4. deň - 27. 7.

Hneď ráno po budíčku sme využili, že prvý krát nám nepršalo a po raňajkách sme sa zbalili, skontrolovali stav bicyklov a vydali sa na cestu do Starej Bystrice pozrieť sa na orloj. Aspoň sme si mysleli, že si každý skontroloval svoj bicykel...

Po krátkom čase sme zistili, že nie všetky bicykle sú tak v poriadku ako by mali byť. Samko mal trochu problémy s prehadzovačkami, ale po krátkej revízii mohol pokračovať ďalej. Nikam sme sa neponáhľali, tak sme vždy po pár kilometroch spravili krátku pauzu, aby sme sa všetci dobehli a chytili dych alebo sa napili.

Najskôr sme si urobili zastávku v Krásne nad Kysucou a navštívili sme tam prírodovedné múzeum. Jednoznačne si našu najväčšiu pozornosť získal obrovský mamut uprostred miestnosti, pri ktorom sme sa odfotili. Po krátkej prestávke pri kofole sme nasadli na bicykle a pobrali sme sa ďalej.

Keďže sme išli po hlavnej ceste a niektorí s nami ešte na bicykloch nešli a ani nie sú na jazdenie zvyknutí, išli sme takým tempom, aby všetci stíhali. Okolo pol jednej sme už boli v Starej Bystrici a mali sme polhodinku čas, kým sa začne orloj hýbať. Na tú chvíľu sme sa utáborili na námestí, zlikvidovali balíčky a popozerali si námestie aj orloj, ktorý sa o jednej hodine spustil a my sme sa pridali k davu turistov, ktorí si to chceli pozrieť a nafotiť.

Po jednej sme sa vybrali na spiatočnú cestu v ústrety čiernemu mraku a dúfali sme, že nebude pršať aspoň kým neprídeme do tábora. To sa nám skoro podarilo, lebo asi kilometer pred našou chatou začalo mierne popŕchať.

Po príchode do tábora bola pre nás najväčšou odmenou teplá sprcha. Keď sme si oddýchli, bol už pomaly čas na večeru. Po nej sme sa celý večer hrali a zbierali body pre svoje družiny. Postupne sme sa trochu unavili, tak sme sa pobrali do postelí a dúfali sme, že ďalší deň nám vyjde počasie aspoň natoľko, aby sa dalo ísť niekam von.

5. deň - 28. 7.

Ani tento deň nám počasie nedovolilo ísť na turistiku ako sme pôvodne chceli. Náš budíček sa „vďaka“ nepriaznivému počasiu kúsok posunul. Po raňajkách sme si dali krátku pauzu a čakali, čo sa bude vonku diať. Keď dážď trochu ustal, vybrali sme sa na autobusovú zastávku. Aby sme nestrávili celý deň zavretí v zrube, rozhodli sme sa pre krátku návštevu Čadce.

V meste sme pozreli pešiu zónu a prešli sme sa uličkami mesta. Celkom nás pobavilo zistenie, že aj tu majú na námestí hotel Lipa ?. Potom sme navštívili Kysucké múzeum, kde bola práve výstava výtvorov zo stavebnice Merkur. Mohli sme vidieť 150 kilovú repliku bratislavského mosta, po ktorom sa vozil malý elektrický vláčik a rôzne malé dielka z tejto stavebnice.

Asi hodinku sme strávili v múzeu tým, že sme si aj my stavali svoje vlastné diela zo stavebnice. Po zrelej úvahe a spolupráci sa nám podarilo vytvoriť aj jedno spoločné dielo, ktoré sme nechali v múzeu vystavené spolu s ďalšími našimi výtvormi. Nielen že sme za to dostali body do našej táborovej bodovačky, ale ešte sme sa aj zapísali do súťaže v múzeu.

Potom sme sa vybrali do Tesca, čo vyvolalo vlnu nadšenia najmä u najmenších, ale po polhodine to aj ich prestalo baviť a utáborili sa s igelitkami pri vchodových dverách ?. Okolo druhej sme sa pomaly pobrali naspäť na zastávku autobusu a za hodinu sme už boli opäť v tábore, kde sme sa schovali pred začínajúcim dažďom.

Po príchode do tábora sme si asi na tri hodiny dali voľno a venovali sa tomu, čo nás napadlo, či už to bol spánok, leňošenie na niektorej izbe alebo hranie kariet.

Chvíľu pred večerou sme sa dohodli s pánom domácim, že si splníme gazdovskú táborovú povinnosť a pôjdeme podojiť kravu. Všetkým, ktorí sa zúčastnili, sa to veľmi páčilo a ešte viac sa tešili z toho, že sme sa rozhodli aj túto činnosť zahrnúť do celotáborovej bodovačky a vlastnoručne nadojené mlieko sme aj ochutnali.

Keď sme po večeri zistili, že predsa len z hríbov vracať nebudeme, pustili sme sa do niekoľkých hier, za ktoré sme opäť dostali pár bodov a tým sme zakončili ďalší táborový deň.

6. deň - 29. 7.

Vo štvrtok sme využili prvý pekný deň na to, aby sme si urobili výlet aspoň na pár hodín a slnečné ráno nám dodalo kopec síl na nadchádzajúci deň.

Po raňajkách sme si zobrali balíček a zbalili sa na turistiku. Miloško nás znovu odviezol autom, ale tentokrát na vlakovú stanicu v Oščadnici, ktorú sme po chvíľkovom pátraní predsa len našli a auto pri tom nerozbili ?. Jeho auto už prežilo zaťažkávajúcu skúšku, keď pred 4 rokmi do neho vliezlo 22 ľudí, preto sme so súčasným počtom 14 ľudí nemali ani najmenší problém :-). Vlakom sme sa odviezli do Čierneho pri Čadci a vydali sa zo stanice hore zablateným kopcom smerom k hraniciam. Nebola to dlhá ani náročná turistika, ale skôr taká prechádzka.

Trojmedzie – teda miesto, kde sa stretávali hranice, bolo prekvapivo pekne upravené. V každom štáte bol pamätný kameň a veľký altánok, kde sa dalo posedieť, prípadne si opekať. Tu sme sa poprechádzali, oddýchli si, očistili blato z topánok a zlikvidovali časť balíčkov. Jednoducho sme si užívali po dlhom čase pekné počasie a pobyt v prírode.

Po čase sme sa vybrali na spiatočnú cestu. Blatom sme sa opäť prebrodili do Čierneho na stanicu a hodinu čakania na vlak sme patrične využili na nájdenie cesty do potoka a aspoň provizórne umytie topánok od blata. Potom sme sa vyvalili na vyhriaty betón železničného peróna a odpočívali. Naspäť sme išli vlakom už len do Čadce a odtiaľ autobusom do Oščadnice.

Po príchode do tábora sme zo seba zmyli blato, topánky nechali vyschnúť pred chatou a načerpali opäť sily na zvyšok dňa, ktorý sme strávili pre zmenu hrami a bavením sa pri získavaní bodov.

7. deň - 30. 7.

Piatok sme tiež využili naplno. Znovu sme mali od rána pekné počasie, tak sme mohli uskutočniť náš plán variť guláš v kotlíku pred chatou. Žezla sa ujal Miloško a nikoho ku kotlíku len tak nepustil.

Do obedu sme sa opäť venovali gazdovským povinnostiam. Pomáhali sme tento raz s malým traktorom. Ujo nás naučil nakladať seno a šoférovať malý traktor, o čo bol neskutočný boj.

Po obede sme si chvíľu oddýchli a neskôr sme rozbehli fénixiádu. Tá zabrala veľkú časť poobedia. Kým prebiehali súťaže, zároveň sa začala príprava kotlíkového guláša. Bolo treba nosiť, krájať, miešať a miešať.

Keď boli súťaže ukončené, obodované a body spočítané, začala sa príprava slávnostného táboráku. Celotýždňový dážď značne všetko skomplikoval, ale vynašli sme sa a oheň nakoniec horel. Pred večerou nás ešte zlákali „domorodci“ na futbalový zápas, kde naši fénixácki reprezentanti jednoznačne po predchádzajúcom debakli hviezdili. Po výhre víťazom aj guláš chutil akosi lepšie.

Oheň sme znovu slávnostne zapálili a vyhodnotili sme si pri ňom celotáborovú bodovačku a odovzdali ceny. Potom sme sa predčasne rozlúčili s Krkom, ktorý musel odísť domov už v piatok večer. Vonku sme sedeli celkom dlho. Každý odišiel kedy uznal za vhodné, aby sme si všetci užili ešte posledné chvíle v Oščadnici.

8. deň - 31. 7.

Ako to už býva zvykom, koniec tábora prišiel oveľa rýchlejšie ako sme ho čakali. Tento rok sme mali síce prevažne upršané počasie, ale s táborom sme boli veľmi spokojní. Mali sme úžasné prostredie, krásne bývanie, zaujímavý program a skvelú partiu ľudí, bez ktorých by to asi ani nebolo ono.

Znovu sme tých menších naučili niečo nové, niečo zaujímavé a tiež možno zopár vecí, ktoré by sa doma nikdy nenaučili. Teraz už všetci vedia ako sa hrabe seno, ako sa šoféruje malý traktor, dojí krava či rúbe drevo. Tiež sa naučili, že izbu si treba riadne upratať, ak nechcú niesť následky v posledný táborový deň :-) a tiež aké je niekedy ťažké vydrhnúť veľké hrnce či pekáče po dobrom obede.

Prišiel ale posledný deň nášho pobytu v Oščadnici a my sme sa po raňajkách museli pomaly vysťahovať. Nastal tradične mierny chaos, keď všetci zháňali svoje veci po celej chate. V priebehu hodiny sme ale prekvapivo rýchlo boli všetci pobalení, v kufroch sme mali len svoje veci a žiadne veci nám v ňom nechýbali :-).

Keď sme všetky svoje veci dostali bezpečne von z chaty, upratali sme spoločné priestory, zrušili nástenku, zvesili vlajku a snažili sa za sebou nechať chatu v čo najlepšom stave. Domácemu pánovi sme vrátili kľúče a za jasného zvuku vuvuzely sme sa vybrali na cestu domov.

Pri klubovni nás za hodinku už čakali rodičia, ktorým sa všetci mohli pochváliť peknými cenami z predchádzajúceho večera a tiež porozprávať všetky zážitky a veci, ktoré sme za posledný týždeň povyvádzali.