Kunerad /okres Žilina /

CHATA GUMÁR

25.júl – 1.august 2009

Ako to bolo

Jednoznačné pramene dokazujúce skutočný pôvod Rómov neexistujú, ale ich pravdepodobný pôvod je spájaný s kastou Pariá z juhu Indie. Sťahovanie do sveta trvalo celé obdobie stredoveku a v podstate sa nikdy neskončilo. V 13. storočí bolo už v Uhorsku veľa Cigánov a ich prítomnosť v 14. storočí je istá bez akýchkoľvek pochybností. Každý z nich sa prispôsoboval inak. Niektorí boli prijatí do armády ako kováči, muzikanti, vojaci a vo výnimočných prípadoch boli aj oni – za vojenské zásluhy – povýšení až do šľachtického stavu. Miestami vznikali aj samostatné cigánske dediny. Keďže remeselná výroba bola v stredoeurópskych mestách relatívne na vysokej úrovni, cigánski kováči a iní remeselníci sa mohli uplatňovať vo vidieckom prostredí v postavení slobodných ľudí alebo poddaných na zemepanských majetkoch. Cigáni, ktorí pracovali a živili sa rôznymi službami prevládali, aj keď sa našli skupiny bez pracovných tradícií. Jednotlivé kočujúce skupiny si nechávali európskymi panovníkmi vystavovať rôzne ochranné listiny, ktorými sa potom preukazovali v iných krajinách. Zásadná zmenu však prišla, keď ich parížsky arcibiskup v 15. storočí exkomunikoval z cirkvi. Práve odvtedy prišlo k zmene postoja európskeho obyvateľstva. Začalo sa štyri a pol storočia krutej diskriminácie. Na území súčasného Slovenska, patriaceho v tomto období do Uhorska, žilo približne 40 až 42 000 Rómov. Najväčšie rómske komunity žili práve v okolí Kuneradu. Tu žili spolu v jednej osade tri rodiny – Lakatošovci, Biháryovci a Horváthovci. Tieto rodiny spolu žili a rozumeli si niekoľko desaťročí, až za záhadných okolností zomrel syn vajdu Lakatoša a k tomuto obdobiu sa viaže aj povesť. Za všetkými intrigami, ktoré sa odohrali v osade v týchto časoch, je poklad, ktorý rodiny nahromadili počas dlhého obdobia. Mali veľký majetok a nastal problém, komu bude patriť aká veľká časť. Mladý Arpád Lakatoš chcel zabrániť sporom, preto poklad uprostred noci pod rúškom tmy ukradol a schoval na neznámom mieste. Dlho v osade nevedeli, čo sa stalo, ale postupom času prišli na to, že to má na svedomí Arpád a počas večernej zábavy ho neznámy cigán hodil do hlbokého prudkého potoka. Arpád si tajomstvo vzal so sebou a Lakatošovci, Biháryovci a Horváthovci sa rozhádali a začali pátrať po poklade na vlastnú päsť...

1. deň - 25. 7. Takto sme začali...

Už nikoho neprekvapilo, že odchod na tábor bol plánovaný na sobotu posledného júlového týždňa o desiatej spred klubovne. Ako posledné roky, aj teraz sme naložili všetku batožinu, bicykle a ostatné veci potrebné na tábor do nákladiaka a vyrazili do Kuneradu. Síce v menšom počte ako zvyčajne, ale predsa.

Starí členovia sa rýchlo dostali do zabehaných táborových koľají a noví sa tiež veľmi rýchlo prispôsobili. Pri chate sme z nákladiaka vyložili všetky veci a upratali do chaty, čo nám trochu znemožňovala nepriazeň počasia, ale nedali sme sa zahanbiť a všetko sme zvládli. Postupne sme sa vybalili, zabývali a oboznámili s okolím.

V našom okolí bolo viacero chát, ale nevadilo nám to. Boli sme blízko lesa, takže sme to nemali na drevo na táborák ďaleko. Mohli sme využívať veľa voľného priestoru v okolí na rôzne hry a tiež loptičku na niti, ktorá už neodmysliteľne patrí k našim táborom.

Neskôr po obede sme spoločne vyrazili do lesa, aby sme pripravili drevo na slávnostný táborák. Tradične mal túto úlohu na starosti Martin. Naučil všetkých ako postaviť oheň a tiež ako sa slávnostne zapaľuje. Popri tom sme využili prítomnosť Keča a Urbiho, ktorý medzi časom postavili loptičku na niti.

Večerné zapálenie ohňa prebehlo len s malými nedostatkami, ktoré sa časom určite podarí zmierniť.

Asi po polhodine nás od ohňa vyštval dážď, ale my sme sa nedali prekvapiť a presunuli sme sa do spoločenskej miestnosti, kam sme si dali fakľu a okolo nej sme si posadali do kruhu. Večer mohol pokračovať. „Táborák“ sa všetkým určite páčil. Pri ňom sme sa dlho rozprávali do rôznych dôležitých veciach, ktoré sa u nás v priebehu roka udiali. Potom sme si povedali ešte základné veci týkajúce sa tábora a programu na nasledujúce dni a pobrali sme sa spať, aby sme načerpali energiu na prvú táborovú turistiku

2. deň - 26. 7. Čučoriedková prechádzka po Martinských holiach

O siedmej ráno sme sa zobudili plní elánu na prvú táborovú turistiku. Dnes sme si naplánovali výlet na Martinské hole. Po raňajkách sme si zbalili všetky veci a balíček a mohli sme sa vydať v ústrety dobrodružstvu.

Naša prvá zastávka bola zámok Kunerad. Bol síce zavretý a nie veľmi udržiavaný, ale to nám nevadilo. Prešli sme sa okolo neho, pozreli sme si ho, odfotili sme sa pri ňom a mohli sme pokračovať v ceste. Prekvapilo nás, koľko ďalších turistov sme pri ňom stretli.

Prišli sme ku kopcu, kde bolo blata po členky a viacerí boli toho názoru, že to nie je kopec, ale stena :-).

Po šmykľavom výstupe sme sa ale dostali hore do Maríkovského sedla a mohli sme si trochu odpočinúť. Tu nás vietor a chlad prinútili obliecť si ďalšie vrstvy, ale nás, skúsených turistov, to nemohlo zaskočiť.

Cesta ďalej už nebola taká strašná. Išli sme po hrebeni Malej Fatry a chodník bol lemovaný čučoriedkovými kríkmi. Po ceste sme stretli aj veľa zberačov. Niektorým z nás ani nebolo treba balíček z tábora, lebo sme sa doslova napásli na čučoriedkach.

Prešli sme cez niekoľko veľkých lúk a lesov, až sme sa dostali na kopec Veterné, kde sme si poriadne oddýchli. Síce počasie na kopci zodpovedalo jeho názvu, ale my sme boli unavení, a preto sme sa naobliekali a na polhodinku sme sa zvalili do trávy, aby sme si odpočinuli.

Potom nasledoval zostup z kopcov do doliny. Museli sme klesnúť o 1000 metrov, preto bolo klesanie miestami prudké a dlhé, ale prešli sme to bez ujmy na zdraví a ešte sme sa počas toho naučili jednu pesničku.

Do tábora sme prišli poriadne unavení a prefúkaní, preto sme sa tešili na teplú sprchu a večeru.

Po večeri sme z posledných síl pripravili oheň, pri ktorom sme sa chvíľu zahrali a pomaly sa pobrali do postelí, aby sme ráno vládali vstať a zdvihnúť nohu, aby sme nasadli na bicykle.

3. deň - 27. 7. Na bicykli do Rajeckej Lesnej

Do tretieho táborového dňa sme sa zobudili plní nových síl a pripravení na nasledujúcu cykloturistiku. Po skvelej rozcvičke a výdatných raňajkách sme sa pobalili a doladili nedostatky na niektorých bicykloch a mohli sme sa vydať na cestu.

V tento deň sa k nám pridal aj Čepo, ktorý využil deň voľna na našu návštevu a odskočil si zo Žiliny do Kuneradu.

Spolu sme mali namierené do Rajeckej Lesnej, aby sme navštívili drevený betlehem a slnečné počasie predpovedalo pekný výlet.

Previezli sme sa cez niekoľko okolitých dedín, polí a lesov, ošetrili rozbité kolená a utreli niekoľko sĺz, ale nakoniec sme došli rôznymi okľukami či skratkami do cieľa, kde sme si dali zaslúženú odmenu v podobe kofoly, či zmrzliny.

Tiež sme sa boli pozrieť na jeden z prameňov v Rajeckej Lesnej, nabrali sme si dostatok studenej pitnej vody na spiatočnú cestu a poobzerali sme sa po okolí.

Slniečko riadne pripekalo a my sme sa po dlhom oddychu vydali naspäť do tábora. Cesta nám ubiehala trochu rýchlejšie, lebo sme už vedeli, do čoho ideme.

Keď sme sa vrátili do Kuneradu, dali sme si za odmenu po celom dni ďalšiu kofolu a pobrali sa do tábora. Všetci sme sa po celom dni strávenom na slnku tešili na sprchu a super večeru od Slávky a Miloška :-).

Dnes sme mali večeru o niečo skôr, aby sme stihli vyhladnúť do grilovania, na ktoré sme sa všetci veľmi tešili. Hlavne Branko :-).

Keď sme sa večer riadne natlačili klobáskami, dali sme si nočnú hru a pomaly sme sa postupne pobrali do postelí. Bolo to o niečo neskôr ako v iné dni, lebo ráno sme vstávali o niečo neskôr, keďže sme mali „voľný“ deň.

4. deň - 28. 7. „Návštevný“ deň

Dnešný deň začal naozaj výnimočne, lebo rozcvičky sa s plným nasadením chopil Milanko a hneď mal veľký úspech. Po raňajkách, aby sme to hneď neprehnali s aktivitou, sme začali vyrábať šperky z prírodných materiálov len s pomocou noža a KPZ.

Postupne začali chodiť očakávané návštevy – rodičia a predstavenstvo Fénixu, ktoré sme sa chystali zapojiť aj do neskoršieho programu.

V priebehu dopoludnia sme stihli odohrať turnaj v loptičke na niti, kde 1. miesto „prekvapivo“ získal Milanko, 2. bol Erik a 3. Erika.

Keďže námet nášho tábora boli cigáni, chceli sme, aby aj naša návšteva pocítila, čo to znamená. Keď po schôdzi prišli medzi nás, zistili, že im chýba niekoľko častí z áut, poniektoré kolesá boli prázdne a tiež nesúhlasili ŠPZ. Tým sme chceli vyjadriť nesúhlas s vozením sa v autách. Bicykle sú jednoznačne ekologickejšie a ľahšie sa kradnú :-).

Tu sa ale Milanko prejavil ako obchodník a usporiadal burzu náhradných dielov a zohnal všetky stratené časti a tiež sa „náhodou“ našiel aj zbytočný kompresor a všetko výhodne predal.

Po úspešnej burze nasledovala súťaž v kradnutí bicykla. Tu sa k nám pridala aj štvrtá rodina – Herákovci. Bicykel bolo treba preniesť po určitej trase a na koniec vyložiť na strechu. Všetky rodiny mali v kradnutí úspech a boli ocenené bodmi. Keďže Herákovci sa rozchádzali postupne domov, rozhodli sa, že svoje body darujú rodine, ktorá ponúkne viac. Duchaprítomní Biháryovci im ponúkli legendárny svetový jedinečný a nezničiteľný Velamos, a tak si k desiatim bodom za prvé miesto pripísali ďalších 6.

Naša návšteva sa pomaly začala rozchádzať, ale to nás nezastavilo v súťažení. Martin s Dušanom si pripravili beh pre podporu, ktorý mal tiež veľký úspech.

Po večeri sme pripravili oheň a Maťo s Martou, ktorí s nami ostali aj cez noc, mali určite pekný zážitok. Určite sa im páčila hra pokazený motor :-), ktorú hrávame vždy, keď máme medzi sebou nových členov alebo hostí.

Po vyčerpávajúcom dni sme sa aj my postupne od ohňa pobrali do postelí, poniektorí spať, niektorí ešte na kus reči, či krátky film.

5. deň - 29. 7. Na bicykli do Višňového

Dnes sme mali na raňajky párky a aby nám nevychladli, museli sme rozcvičku vynechať, ale nám na rozhýbanie stuhnutých svalov stačilo aj zísť do jedálne po schodoch :-).

Po raňajkách sme si zbalili všetky veci a balíček, rozlúčili sme sa s Martou a Maťom a vybrali sa do sveta. Náš dnešný plán bol kúpalisko vo Višňovom a potom Rajecké Teplice ale nakoniec sme dopadli trochu inak.

Aby sme sa vyhli hlavným cestám, vybrali sme sa po poliach a lúkach. Občas sme sa museli spýtať na cestu, ale povozili sme sa pekne. Počas cesty do Višňového sme museli prekonať jednu prekážku. Bolo treba prebrodiť potok, čo sa prekvapivo podarilo všetkým bez ujmy na suchých topánkach.

Vo Višňovom sme si pozreli len kostolík a najedli sme sa, lebo počasie nebolo zatiaľ stále ideálne na kúpanie a kúpalisko bolo práve dnes aj tak zavreté. Po občerstvení sme sa pobrali naspäť a náš ďalší cieľ boli Rajecké Teplice. Boli sme len kúsok za Višňovým, keď sa stala nehoda a Erik mal rozbitú prehadzovačku a nepojazdný bicykel. Zviezli sme sa teda dolu kopcom do Turia, kde sme počkali na Miloška s autom.

Medzi tým sa ale počasie radikálne zmenilo a začalo piecť slnko. Keďže sme na Miloša museli čakať dlhšie ako sme si mysleli, rozhodli sme sa, že Rajecké Teplice pre dnešok oželieme a vrátime sa do tábora.

Znovu sme sa vybrali mimo hlavných ciest a aby to nebolo tou istou cestou, vybrali sme sa tento raz lesom. Spravili sme si malú zachádzku, ale rýchlo sme našli správnu cestu a mohli sme pokračovať. Tu sa stala ďalšia nehoda, keď sa Krko vysypal s bicykla pri zjazde po lúke, ale po chvíli plaču bolo všetko v poriadku a mohli sme pokračovať ďalej.

Do tábora sme už ďalej išli po normálnych cestách a našťastie sa už nikomu nič nestalo.

Po výdatnej sprche a večeri sme sa pustili do prípravy dreva. Oheň už horel, lebo sme potrebovali pahrebu na večerný program. Robili sme si v pahrebe vajce v zemiaku. Niekomu sa podarilo viac, niekomu menej, ale nabudúce už každý bude vedieť, ako na to.

6. deň - 30. 7.Zmena plánu – miesto bicykla autobus...

Pri raňajkách sme sa dozvedeli, že namiesto cyklovýletu na kúpalisko do Rajeckých Teplíc pôjdeme autobusom. Aspoň sa môžeme pokojne vyvaliť na deku alebo sa jašiť vo vode bez toho, aby sme stále po očku sledovali bicykle.

Po raňajkách sme si teda zbalili všetky potrebné veci a vybrali sme sa do dediny na autobusovú zastávku. Cesta busom nám trvala asi len 10 minút a ďalších 15 sme išli ešte pešo.

Už na prvý pohľad kúpalisko vyzeralo obstojne. Rýchlo sme si našli pekne vyzerajúce miesto pod stromami a hlavne blízko občerstvenia a WC, rozložili sme si veci a spoločne išli do vody. Tento rok sme sa bláznili asi v rámci normy, lebo plavčíci po nás ani raz nepískali, čo nebýva zvykom :-).

Viaceré balíčky určite vďaka „zdravej“ kúpaliskovej strave ostali nedotknuté, ale raz za čas si to môžeme dovoliť aj my :-). Veď sme dosť energie vychodili na turistike a na bicykloch, takže ju bolo treba doplniť.

Slniečko pripekalo, voda špliechala, minúty a hodiny ubiehali... Postupne prišla chvíľa, kedy sme sa mali rozhodnúť, či odísť hneď, alebo až na neskorší autobus. Niektorí sa so Slávkou pobrali hneď a niektorí ostali. Dušanovi nebolo najlepšie, tak sa hlásil ako prvý na odchod. Keď sme prišli na chatu, mal menší úpal, ale dalo sa to podľa jeho slov vydržať.

Druhá časť si ešte chvíľu užívala vodu a slnko a po chvíli sa aj oni pobrali z kúpaliska preč. Zvyšok času trávili prechádzkou po meste.

Keď sa všetci vrátili do tábora, po chvíli oddychu sa pobrali do lesa na drevo na večerný táborák. Keď sme ho konečne zapálili a poriadne sa zotmelo, vybrali sme sa na nočnú hru. Jej cieľom bolo nájsť v lese poklad a priniesť ho do tábora tak, aby lupiča nikto nevidel a nezastavil. Tí, ktorí si poklad doniesli, si ho medzi seba spravodlivo rozdelili a ostatní dostali aspoň cenu útechy.

Po vyčerpávajúcom dni a večernom behu sme sa všetci bez protestov pobrali do postelí.

7. deň - 30. 7. „voľný“ deň

Konečne nastal vytúžený a svojim spôsobom jediný voľný deň tábora. Vonku bolo krásne počasie, preto sme sa po raňajkách všetci presunuli von k ohnisku a počas celého doobedia si každý sám vyrobil cigánsku metlu. Všetci sekali, pílili, rezali a viazali a nakoniec boli všetci so svojim výsledkom spokojní. Výsledky sme po obede ohodnotili a ocenili bodmi.

Potom prišla ďalšia časť programu. Všetci sa mali prezliecť za cigánov a vystrojiť aj svojich vajdov. Tejto úlohy sa všetci zhostili veľmi rýchlo a celkom ochotne a výsledky tiež stáli za to.

Keď už boli všetci vystrojení, spravili sme si cigánsky jarmok ako oslavu večerného nájdeného pokladu. Pri hudbe sme podliezali metlu a spravili sme si alternatívu jarmočnej strelnice. Namiesto zbraní sme používali slamky a vodu a strieľali sme na plameň sviečky. Táto zábavka mala prekvapivo veľký úspech.

Na spestrenie poobedia každá cigánska rodina dostala za úlohu nacvičiť cigánske divadlo. Každý sa toho zhostil po svojom, ale výsledok bol vynikajúci a všetci sa bavili.

Postupne už ale prišiel čas postaviť slávnostný táborák. Po uvoľnenom dni to išlo ťažšie, ale nakoniec všetci priložili ruku k dielu a večer už stál slávnostný táborák ako sa patrí. Tento raz sa rozhorel bez najmenších problémov a malé ohníky sa tiež rozhoreli na prvý pokus.

Pri ohni sme si vyhlásili víťaza celotáborovej bodovačky a tiež bodovanie izieb. Najlepší poriadok v izbe mali s prehľadom Erika a Barča, ktoré boli náležite ocenené. Najväčší neporiadok mali Tomáš, Ondro a Krko, ktorí boli „ocenení“ tým, že mali v sobotu ráno službu po raňajkách. V celotáborovej bodovačke s veľkým náskokom vyhral Erik, najmä vďaka najlepšej metle a svojej bezkonkurenčnej lopatke, ktorá získala viacero bonusových bodov. Druhý bol Krko a v tesnom závese za ním sa umiestnila Erika. Všetci ostatní dostali pamätné listy a malé hlavolamy ako pamiatku, ale na taký dobrý tábor, ako bol tento rok, aj tak nikto nezabudne.

8. deň - 1. 8. ... a takto sme skončili

Ani sme nevedeli ako a už tu bol posledný deň nášho tábora a my sme začali hneď po raňajkách baliť a upratovať.

Všetky veci sme si zbalili do kufrov, upratali skrine a postele, rozobrali nástenku, dali do poriadku kuchyňu a ohnisko.

Keď prišiel nákladiak, boli sme už pripravení. Naložili sme veci, spravili neodmysliteľnú záverečnú fotku pred chatou a mohli sme nasadnúť a vydať sa na cestu domov.

Pre Braňa prišli rodičia, takže jeho týždeň sa z ďaleka nekončil. Spravil si ďalší, tento raz rodinný výlet. Vďaka tomu sme sa zmestili do áut a nemali sme žiadny problém s cestovaním.

Cesta domov nám rýchlo ubiehala a my sme si postupne vybavovali spomienky z posledného týždňa. Čučoriedkový výlet na Martinské hole, betlehem v Rajeckej Lesnej, cigánska zábava či utorková burza náhradných dielov.

O pol dvanástej sme už boli pri klubovni, kde nás čakali rodičia, po týždni bez svojich ratolestí odpočinutí :-), vyložili sme zas veci z nákladiaka, upratali ich do klubovne a rozišli sa domov.

Počasie nám tento rok mimoriadne vyšlo a už teraz sa tešíme na budúci rok.