Ľubochňa /okres Ružomberok /

CHATA LÚČKA

19. – 26. júl 2007

1. deň - 19. 7.

Po roku opäť prišiel čas na náš letný tábor. Už tradične sme sa stretli v sobotu ráno pri klubovni, aby sme vyrazili v ústrety dobrodružstvu, ktoré sľubovala táborová téma. Za hranice – adrenalín. Bolo to niečo nové a zároveň vzrušujúce, lebo nikto si pod týmto pojmom nevedel nič konkrétne predstaviť.

A tak sme s nadšením nasadli do áut a zamierili na sever Slovenska – do Ľubochne na chatu Lúčku.

Ako to už býva, od začiatku nás sprevádzala dobrá nálada a slniečko. Keď sme našli chatu, ktorá bola vzdialená asi 5 km od dediny, vyložili sme veci z áut, upratali ich do kuchyne, vybalili si veci, spratali bicykle a preskúmali okolie. Boli sme v lese pod zjazdovkou vzdialení 5 km od najbližšej civilizácie. To sa nám zapáčilo, lebo večer sme sa pri ohni nemuseli obmedzovať s hlasitosťou :-).

Postupne sme pripravili večerný táborák, drevo a nástenku.

Pri prvom náznaku voľného času dostal Milan za úlohu preskúmať, ako ďaleko sa dá ísť hore dolinou na bicykloch, aby sme tade mohli ísť v nedeľu na prvú táborovú turistiku. Milanko, ako nadšený cyklista, sa s radosťou podujal na túto úlohu a s partiou sa vydal na prieskum.

Počas tohto prvého táborového dňa sme postupne zisťovali, kto je v ktorej skupine, koho má vedúceho a s kým a proti komu bude nasledujúci týždeň súťažiť.

K dokonalosti nám chýbalo už len zohnať 5 ľudí, ktorí by zvládli večerné slávnostné zapaľovanie ohňa. Na túto úlohu sa s radosťou podujal Martin, ktorý je už ostrieľaný táborník a pekelník. Tento rok bolo zapaľovanie ohňa čisto pánskou záležitosťou a s novou skúsenosťou sa popasovali Erik, Branko, Dušan, Filip a Martin.

Tento pohodový večer sa skončil krátko pred polnocou, keď sme išli spať, aby sme boli odpočinutí na nedeľňajšiu turistiku.

2. deň - 20. 7.

Aby sme sa z prvej táborovej turistiky vrátili v rozumnom čase, museli sme si ráno trochu privstať. Služba nás zobudila už o siedmej. Po raňajkách sme sa obliekli, zbalili, spojazdnili bicykle a mohli sme vyraziť.

Tento rok sme trochu porušili tradíciu a prvú turistiku sme nešli pešo, ale využili sme aj bicykle. Na nich sme sa odviezli na koniec doliny, tam sme ich nechali a vybrali sa ďalej pešo. Síce bolo zamračené, ale dúfali sme, že počasie sa umúdri.

Kým Boba s Dušanom ostali strážiť bicykle, my ostatní sme sa vybrali pozrieť si Veľkú Fatru zblízka. Prvá prekážka, ktorú sme museli zdolať, bol dosť prudký kopec. To sa nám ale nakoniec podarilo a vyšli sme na Grúň. Tam sme si chvíľu odpočinuli a vydali sa ďalej. Veď toto nebol náš cieľ. Ďalej sme už išli po hrebeni, až sme sa konečne dostali na vrchol Ploskej. Tu sme si chceli oddýchnuť a najesť sa, ale keďže fúkal silný studený vietor, rozhodli sme sa trochu zmeniť plány. Na chatu pod Borišovom to odtiaľ už nebolo ďaleko, a tak sme sa vydali tam.

Na chate pekne svietilo slniečko, najedli sme sa tu, oddýchli si a načerpali síl na cestu do tábora. Táto spiatočná cesta nám trvala omnoho menej ako cesta na hrebeň, pretože sme sa snažili ujsť pred blížiacim sa dažďom a dolu kopcom sa väčšinou ide rýchlejšie ako hore. Šťastie nám ale neprialo, a tak nás dážď dobehol. Našťastie nebol taký prudký a my sme boli v lese.

Kým sme sa dostali k bicyklom, dážď zosilnel, a preto sme sa snažili dostať do tábora čo najrýchlejšie. To ale nebolo také jednoduché. Veď bolo pred nami ešte 20 km na bicykloch.

Keď sme sa konečne dostali do tábora, boli sme už riadne premočení a k šťastiu nám chýbala len teplá sprcha a suché šaty.

Keď sme si všetci oddýchli a navečerali sa, bola pred nami nová úloha. Pre niekoho ťažká, pre niekoho menej. Každá skupina si mala vymyslieť názov.

A tak vznikli štyri skupiny: Bezmenní, Mega mašurká, Filcky s Černobylu a Dovolenkári.

Príprava večerného ohňa zabrala len chvíľu, ale aj tak sme pri ňom po tomto náročnom dni nevydržali veľmi dlho a vyčerpaní sme veľmi rýchlo zaspali.

3. deň - 21. 7.

Ráno nás prekvapilo neustávajúcim dažďom, a tak sme museli plány na cykloturistiku pre dnešný deň zmeniť.

Kým sme sa naraňajkovali, dážď trochu poľavil, a tak sme mohli vonku pripraviť pár hier. Celkom dobre sme sa pri nich zabavili a ani sme nezbadali, kedy vykuklo slniečko. Keďže bolo pekne, ale stále sa mohlo znovu rozpršať, vybrali sme sa na bicykloch len dolu do Ľubochne.

Pri hlavnej ceste je obchod s rôznymi postavičkami a soškami, a my sme sa rozhodli obzrieť si ich zblízka. Chvíľu sme sa tu zdržali, lebo naozaj sa bolo na čo pozerať. Po krátkej prehliadke obchodu sme mohli zavolať konečne domov, keďže v tábore sme boli bez signálu.

Keď boli rodičia spokojní, že je všetko v poriadku, išli sme si do obchodu nakúpiť zásoby a potom sme si dali kofolu, chvíľku posedeli a zoznámili sa s dedinou. Keď sme sa previezli aj miestnym parkom, bol čas na návrat naspäť do tábora, lebo sme nechceli, aby bez nás bolo Slávke smutno :-).

Poobede bolo trochu voľného času, a tak chalani postavili loptičku na niti a volejbalovú sieť. Týmto sa nám možnosti vypĺňania voľného času o niečo rozšírili.

Celé poobedie sme hrali rôzne zaujímavé hry, testovali loptičku na niti a volejbalové ihrisko a súťažili.

Po večeri sme pripravili oheň, a keďže utorok bol plánovaný ako voľný deň, mohli sme byť hore dlhšie. Aby sme sa nenudili, pripravili sme pár hier pri ohni a nočnú hru. Medzitým sme grilovali. Veď s prázdnym žalúdkom sa predsa nedá sústrediť na hru :-).

Výsledky nočnej hry sme obodovali a zamiešali tak poradím skupín. Keďže ale všetci chceli vyhrať, tešili sme sa na ďalšie bodované hry počas nasledujúceho voľného dňa a celého tábora.

4. deň - 22. 7.

Keď sme sa ráno zobudili, pred nami bol krásny slnečný voľný deň. Na dobrej nálade nám pridali aj chutné raňajky, ktoré pripravila Milankova družina :-).

Hneď po raňajkách sme začali s hrami. Nebolo to kvôli bodom, len sme sa zabávali a konečne sme si mohli po dvoch dňoch užiť trochu slnečných lúčov. Body prišli o niečo neskôr v podobe Fénixiády.

Kým sme skákali, behali, či hádzali lietajúcim tanierom, chalani nad potokom za chatou postavili kladku. Tú niektorí odvážlivci išli hneď vyskúšať. Niektorým šťastlivcom sa podarilo prejsť na druhý breh v suchu, ale poniektorí neodhadli silu svojich rúk alebo napnutosť lana a nechtiac sa vykúpali v potoku, ktorého hladina po daždi o niečo stúpla.

Keďže hubám sa darí najmä po daždi, s hubármi v našom okolí sa roztrhlo vrece a aj niektorým z nás sa podarili pekné úlovky.

Pred obedom sme dostali našu prvú veľkú družinovú úlohu. Každá družina mala celý deň na to, aby zostrojila fungujúci vodný mlynček. Každý zvolil inú stratégiu a inú konštrukciu mlynčeka, ale nakoniec všetky v ten deň fungovali.

Každý mlynček bol iný - inak veľký, jeden mal dve vrtuľky, ďalšia družina namiesto stojana zvolila stratégiu visiaceho mlynčeka.

Už od rána sme mali „deň otvorených dverí“, pretože nás prišlo pozrieť niekoľko zvedavých rodičov, či Dušanov bratranec s kamarátom.

Celé poobedie sme si krátili čas rôznymi hrami, volejbalom, či loptičkou na niti, ktorá si začínala vyberať svoje obete. Niektorí mali odreté ruky, prsty alebo hlavu, ale našťastie to boli len odreniny.

Na večer sa znovu trochu zmrákalo, ale verili sme, že do rána to prejde a išli sme spať skôr, aby sme boli plní síl na plánovanú turistiku na druhý deň.

5. deň - 23. 7.

Po dvoch voľných dňoch sme sa tešili na druhú turistiku, ale počasie nám v tom opäť zabránilo. Zobudili sme sa do upršaného rána, a tak sme na turistiku mohli zabudnúť.

Ešte skôr ako sme všetci vstali, odišiel ujo Miloš, takže sme sa s ním nestihli rozlúčiť, ale snáď nám to niekedy vynahradí :-).

Po raňajkách sme sa snažili čo najrýchlejšie vymyslieť náhradný program, čo sa nám aj celkom podarilo a myslím že úspešne.

V každej družine bol jeden človek, ktorý bol pred pár týždňami vďaka Fénixu v Snine. Maťa, Boba, Milan a Petra. Tam sme sa naučili vyrábať rôzne veci z papiera a to sme zužitkovali aj na tábore. Každý svoju družinu naučil vyrábať kvety z krepového papiera. Každému sa darilo inak. Niekomu viac, niekomu menej, ale myslím, že každého to bavilo.

V tento deň sme tiež dostali nové fénixácke tričká, ktoré sme si hneď všetci obliekli a spoločne sme si v nich odfotili naše výtvory. Na niektorých z nás tie tričká dosť viseli, ale myslím, že to nikomu nevadilo a každému sa páčili :-).

Keďže bola na dnešný deň plánovaná turistika, nemali sme varený obed, ale balíčky. Nám to vôbec nevadilo, lebo obed nám vynikajúco nahradila naša obľúbená krupica, ktorá sa ako vždy vydarila a bola perfektná.

Neskôr sme si voľný čas vyplnili tieňovým divadlom. Keďže sme nevedeli presne ako to má vyzerať, spravili sme si generálnu skúšku a na budúcom tábore si ho zahráme naostro.

Poobedie nám spríjemňovala hudba, ktorú sme si púšťali až do večera, rozprávali sa a zabávali.

Tento rok sme mali šťastie v tom, že nad ohniskom bol postavený prístrešok. Zo začiatku sa nám to príliš nepozdávalo, pretože sme nemohli zakladať príliš veľký oheň, ale teraz sa to ukázalo ako veľmi výhodné, lebo sme si mohli pri ohni posedieť každý večer a nezmokli sme a ani oheň nám nezhasol.

Aj dnes sme teda posedeli chvíľu pri ohni a dúfali, že počasie sa do nasledujúceho rána umúdri.

6. deň - 24. 7.

Dnes sme pôvodne mali ísť na bicykli do Ružomberka, ale počasie opäť rozhodlo, že to bude inak. Nedali sme sa ale zastrašiť nejakým kropením a vybrali sme sa do „Ružomberoka“ autami.

V meste sme si dali hodinový rozchod. Každý sa prešiel po pešej zóne, dal si kofolu alebo si kúpil niečo pre seba a pozrel si dosiaľ neznáme mesto.

Po hodinke sme sa znovu stretli a spoločne zamierili na kúpalisko. Tu sme mali dostatok času poriadne sa vyblázniť a v dobrej zábave nám nemohla zabrániť ani taká maličkosť, ako Maťove zabudnuté plavky.

Keď sme aspoň trochu uschli, vydali sme sa na prieskum miestneho Tesca. Nakúpili sme si tu sladkosti do zásoby a spokojní sa vybrali na spiatočnú cestu do tábora.

Týmto sa náš výlet do mesta skončil, ale deň ešte ani zďaleka nebol na konci. Cestou do tábora sme sa zastavili na jednom salaši, kde sme si nakúpili syrov a oštiepkov, koľko nám peňaženka dovolila. Chvíľu sme sa tu zdržali, poobzerali si pekné okolie a spravili si spoločnú fotku. Nejaký čas nám zabral aj zvonec, ktorý je postavený vedľa salaša, lebo nezazvoniť si na ňom sa nedalo :-).

Chceli sme ale prísť do tábora skôr ako sa rozprší, a tak sme znovu nasadli do áut a vydali sa na cestu.

Keď sme sa vrátili do tábora, chvíľu sme si oddýchli a potom sme všetci pomohli očistiť zemiaky a cibuľu, aby sme mali čo večerať.

Do večere sme mali ešte nejaký ten čas a každý si ho vyplnil po svojom. Erik s Maťom a Ondrom si stavali loďky a starší chalani nabrali odvahu a spustili sa na bicykli dolu zjazdovkou. Všetci sa na to s pozerali trochu s napätím, lebo kopec bol po daždi klzký.

Po večeri sme sa opäť všetci stretli pri ohni, zaspievali si známe aj neznáme pesničky a zabavili sa rôznymi hrami.

7. deň - 25. 7.

Konečne nastal druhý voľný a aj druhý slnečný deň tábora. Na dnešný deň sme sa všetci tešili, lebo vrcholila bodovačka a takisto sme mali na pláne zlaňovanie neďalekej skaly.

Poniektorí strávili celé doobedie hľadaním húb, čo sa im aj celkom darilo. My ostatní sme sa zabávali v tábore. Robili sme rôzne hry a súťaže a vrcholila Fénixiáda.

Keď sme všetky výkony uzavreli, vyhodnotili a obodovali, vybrali sme sa na skalu. Bola len pár minút chôdze od tábora, a tak sme si laná a potrebné veci niesli sami.

Po krátkej inštruktáži od Čepa sme sa mohli pustiť do kaskadérskych kúskov. Niekomu sa darilo menej, niekomu viac, ale nikto, kto si to skúsil, neľutoval. Táto zábavka nám trvala niekoľko hodín, takže zabrala skoro celé poobedie, ale stálo to za to.

Do tábora sme sa vrátili akurát na večeru. Po nej sa každý snažil ešte kde-tu zohnať jeden dva body, aby jeho skupina vyhrala. Večer si Martin svedomito splnil svoju úlohu – pripravil opäť slávnostný táborák a jeho zapaľovanie.

Keďže s nami už nebol ujo Miloš, grilovania sa zhostila Slávka a išlo jej to znamenite. Všetci sme si na klobáskach a slaninke pochutnali a mohli sme sa pustiť do zlatého klinca programu – vyhodnotenie celotáborovej bodovačky.

Celý týždeň kapitáni družstiev bodovali poriadok na izbách. To jednoznačne s veľkým náskokom vyhrala izba, kde bývali Erika so Simou, druhí boli Maťo s Erikom a tretí Ondro s Tomášom. Asi by sme si z našich najmladších turistov mali vziať príklad.

Bodovačku jednotlivcov vyhral len o pár bodov Maťo, ale zaslúžene. Počas celého tábora sa veľmi snažil, preto mu výhru každý prial.

Nakoniec sme vyhodnotili a odmenili aj všetky 4 družiny. Ich poradie bolo takéto:

1. Dovolenkári

2. Filcky s Černobylu

3. Bezmenní

4. Mega mašurká

Každá družina bola odmenená a každý dostal pamätný list. Dnes každý ostal hore tak dlho, ako vládal, aby sa rozlúčil s táborom.

8. deň - 26. 7.

Ani sme nevedeli ako a bol tu posledný táborový deň. Tohtoročný tábor bol upršaný, ale aj tak sme sa bavili. Niekto sa domov tešil viac niekto menej, niektorí by tam aj radi ostali. Prišiel ale posledný deň a bol čas vrátiť sa domov.

Po raňajkách sme sa pustili do balenia. Keď už boli izby prázdne a posteľné prádlo vyzlečené, pomáhali sme, kde bolo treba. Či už pozametať, povynášať veci z chaty von, alebo rozobrať nástenku. Medzitým už prišiel kamión, do ktorého sme naložili všetky naše veci a bicykle a boli sme pripravený na návrat domov.

Bez záverečnej fotky by to nebolo ono, a tak sme sa ešte raz pred odchodom všetci spoločne odfotili.

Cesta nám rýchlo ubehla a po týždni sme opäť vystúpili pred našou klubovňou, kde nás už čakali rodičia. Vyložili sme veci z nákladiaku, svoje sme si rozobrali a zvyšok upratali do klubovne.

Určite má každý, aj napriek počasiu, na tábor pekné spomienky a všetci sa tešíme na ten ďalší.