Vyhne /okres Žiar nad Hronom /

CHATA VALACHOVKA

21. – 28. júl 2007

1. deň - 21. 7.     Takto sme začali...

Ani sme nevedeli ako a znovu je tu po roku leto, teda čas pre náš letný tábor. V sobotu ráno sme sa plní očakávaní stretli pred klubovňou, aby sme naložili veci a seba a vyrazili za dobrodružstvom. Tento rok sme zamierili do Štiavnických vrchov, konkrétne do Vyhní. Všetci sme sa tešili, lebo téma tábora znela veľmi zaujímavo – piráti. Tešili sme sa na oblečenie, hry a súťaže, ale najviac na vodné hry. Keď sme konečne všetci dorazili do tábora, najprv sme priniesli všetky veci do kuchyne, neskôr aj zvyšok a nakoniec sme sa ubytovali v izbách. Prvý deň je vždy trochu hektický, lebo musíme všetko postaviť a prichystať, ale vždy je pri tom zábava. A tak sme Slávke pomohli v kuchyni, postavili altánok a nástenku a pripravili ohnisko na večerné slávnostné zapálenie ohňa. Pri prvom náznaku voľného času sme pokrstili stolný tenis a preskúmali okolie. Naša chata bola na okraji dedinky Vyhne. Bola to celkom dlhá dedina a tak nám chvíľu trvalo kým sme ju preskúmali. Všade okolo nás bol les a veľmi príjemné prostredie. Pri prvej prechádzke sme našli aj Vodný raj a tešili sme sa, kedy sa tam prvý krát pôjdeme pozrieť. Už spoza plota vyzeral vzrušujúco. Niekoľko bazénov či tobogán sme si veľmi rýchlo obľúbili a túžili sme sa tam vyčľapkať. Po prieskume sme sa vrátili do tábora a bol čas na zapálenie ohňa. Tento rok sa to staviteľom veľmi nepodarilo, ale nakoniec sa predsa len podarilo oheň zapáliť. Oboznámili sme sa zbežne s programom tábora, zahrali známe pesničky a tiež sme spoznali pirátsku históriu. Najprv nás do dávneho príbehu zasvätil ujo Miloš a potom prišli štyria pirátski kapitáni a predstavili sa ako sa na poriadnych pirátov patrí. Rozdelili si nás do skupín, ktoré im pomôžu pri získaní pokladu. Po dobrej zábave sme sa plní dojmov rozišli nazbierať silu na nasledujúcu turistiku.

2. deň - 22. 7.    Prechádzka po Štiavnických vrchoch

Prvý táborový budíček bol za nami a my sme sa po riadnej rozcvičke naraňajkovali, zbalili a vydali sa na prechádzku po Štiavnických vrchoch. Počasie nám prialo a my sme boli radi, že nám prvá táborová turistika vyjde. Ale čím ďalej sme išli, tým viac slniečko pripekalo, a preto sme boli radi, že väčšina našej trasy ide lesom. Len sme sa tak prechádzali, rozprávali sa, všímali si zaujímavé okolie a fotili. Nakoniec sme sa dostali na Banky. Sú to jazerá asi 9 km od nášho tábora, a keďže sme sa neponáhľali, rozhodli sme sa pre čľapkanie sa vo vode. Práve tu nastala vhodná chvíľa pre splnenie prvej z pirátskych maličkosti.. Na ich plnení sme sa dohodli už na začiatku tábora. Ako všetky hry a aktivity, aj tie boli bodované. Preto sme sa všetci vrhli do vody. Našou úlohou bolo preplávať jazero tam jedným štýlom a naspäť druhým. To sa podarilo všetkým, a preto sme sa šťastnejší a bohatší o 20 bodov vybrali na posledný úsek turistiky. Každý išiel iným tempom, a preto sme sa potrhali. Zopár z nás prišlo až do tábora po vlastných, ale po tých, ktorých sme nechali vzadu sme poslali uja Miloša autom. Keď sme boli všetci odpočinutí a osprchovaní, spoločne sme ošúpali zemiaky na večeru a hneď sme dostali novú úlohu. Každá skupina si mala vyrobiť vlastnú vlajku a vymyslieť názov pirátskej lode. To nám zabralo zvyšok voľného času, ale podarilo sa. Počas celého tábora sme sa plavili na týchto lodiach:

Blood ship

Banana speed

Čierna ruža

DREMB

Po večeri si každá skupina predstavila svoju loď, jej hostóriu a vlajku. Po namáhavej turistike na pripekajúcom slniečku a po vyčerpávajúcom predstavení lodí sme sa rozišli do izieb a zaspali rýchlejšie, ako sme si pôvodne mysleli.

3. deň - 23. 7.    Na bicykli na Hrad Revište a do Vodného raja

Tento rok nám slniečko pripekalo o niečo viac ako by sme si priali, a preto sme sa rozhodli pre návštevu neďalekého hradu Revište. Hneď zrána nás Slávka prebrala zaujímavým a živým rozprávaním o netopierovi, ktorý nadránom navštívil jej izbu. Škoda, že ho neodfotila. Po raňajkách sme upratali, zbalili sa, dofúkali kolesá na bicykloch a mohli sme vyraziť. Išlo sa nám veľmi dobre, lebo zatiaľ sme išli niekoľko kilometrov dolu kopcom. Keď sme dorazili do Revišťského Podzámčia, nechali sme tam bicykle a na hrad sme vyšli pešo. Chvíľu sme sa na hrade prechádzali a pozorovali pekný výhľad a potom sme zišli naspäť k bicyklom a dali sme si kofolu a nanuk. V takom teple sme stále mysleli na Vodná raj, do ktorého sme mali ísť poobede. Vidina vody nás prinútila k návratu. Tých niekoľko kilometrov, ktoré sme išli ráno dolu, sme teraz museli prejsť opačným smerom. Nebol to nejaký náročný kopec, ale predsa len to nešlo tak dobre ako ráno. Len čo sme si v tábore trochu vydýchli, hneď sme si obliekli plavky a vyrazili prvý krát do Vodného raja. Pri pokladni sme dostali náramky s kreditom, za ktorý sme si mohli v celom areáli kupovať čo sme chceli. Problém bol len v tom, že sme to pri odchode museli zaplatiť. Hneď ako sme vošli dnu, našli sme si voľné miesto, rozložili si veci a utekali do vody. Ako prvé sme objavili šmýkačku a tobogán. Tam sme sa vyjašili ako malé deti. Neviem čo si o nás mysleli tí, čo nás nepoznali. Keď sme sa už nevládali hýbať, vrátili sme sa naspäť do tábora. Chvíľu trvalo kým sme sa všetci osprchovali, a preto, keď sme skončili, bol čas na prípravu ohňa. Tešili sme sa na večer, lebo sa malo grilovať. Po večeri sme dokončili oheň, hrali stolný tenis alebo len tak posedávali. Keď sme sa stretli pri ohni, naši pirátski kapitáni pre nás mali prekvapenie v podobe nočnej hry. Každá skupina prešla vyznačenú trasu a na konci nás čakala obálka. Každá skupina si jednu vzala, ale nesmeli sme ju až do piatku otvoriť. Po návrate k ohňu nás už čakali hotové klobásky. Zjedli sme ich koľko sme len vládali a vychutnávali sme si pohodový večer. Mohli sme byť dlhšie hore, veď nasledujúci deň bol voľný.

4. deň - 24. 7.    Prvý "voľný" deň

Konečne prišiel náš vytúžený voľný deň, kedy sme mali naplánovaný ping pongový turnaj. Jeho iniciátorom bol ujo Miloš. Vždy, keď niekto hral, ostatní hlasno povzbudzovali. Nakoniec vyhral Milanko, druhá bola Boba a na treťom mieste sa prekvapivo umiestnila Maťka. S finalistami si večer zahral aj ujo Miloš. Oboch porazil, ale určite boli vyrovnanými súpermi. Po krátkom oddychu sme hrali hry s vodou aby sme sa v trochu osviežili, lebo slniečko sa činilo. Užili sme si pri tom dosť zábavy najmä preto, lebo pravidlá hry sme menili „za pochodu“. Pôvodne hra začínala tým, že sme mali kradnúť vodu súperom z hrnca pomocou hrnčeka. Nakoniec hrnčeky ležali na zemi a voda sa prenášala v ústach, takže sme si často zrážali hlavy nad hrncami. Po obede sme mali opäť trochu voľného času, a tak sme ho využili po svojom. Neskôr sme mali znovu pripravené nejaké tie „mokré“ hry. Či to bola prehadzovaná s balónmi naplnenými vodou, oblievačka alebo niečo iné, dobre sme sa zabavili. Neskôr sme plnili ďalšiu pirátsku zručnosť a zároveň vyrábali svadobný dar pre veľkého a mocného Mumu, ktorý si mal večer vybrať nevestu spomedzi zajatých otrokýň. Kým nám naši pirátski kapitáni pripravovali posilnenie v podobe krupičnej kaše, ako správni piráti sme sa učili novú pesničku. Volala sa Když jde malý bobr spát. Nie je to práve pirátska pesnička, ale to je len pre zmiatnutie nepriateľa počas pirátskej výpravy. Ešte pred večerou sme pripravili oheň, aj keď nás počasie strašilo. Po vynikajúcej večeri sme dokončili naše výtvory a vymysleli si kostýmy. Bola to celkom zábava. Chalani sa prezliekli za domorodcov a dievčatá za otrokyne. Takto sme večer všetci predstúpili pred veľkého a mocného piráta Mumu. Po dlhom premýšľaní si vybral svoju budúcu manželku. Tou šťastnou bola Bubu. Ujo Miloš, ako dôležitý človek, ich zosobášil a dal im spoločné priezvisko Bu-Mu. Po svadobnom obrade dostali svadobné dary, ktoré ich veľmi potešili. Po zaujímavom dni sme si išli ľahnúť znovu skôr, aby sme načerpali sily na druhý deň a aby Mumu a Bubu vstrebali toľko emócií.

5. deň - 25. 7.    Banské múzeum, Počúvadlo, Sitno, B. Štiavnica

Oddýchnutí po voľnom dni sme sa opäť vybrali na turistiku. Pofukoval studený vietor, ale to nám vôbec nevadilo. Veď turistiku sme zahájili výletom autami. Odviezli sme sa na okraj Banskej Štiavnice do banského múzea. Chvíľu sme čakali na sprievodcu, ale oplatilo sa. Bol to vtipkár. Pred vstupom do bane sme si obliekli plášte, dali na hlavy prilby, niektorí dostali svetlá a mohli sme vyraziť. Prehliadka bane nám trvala približne hodinu a určite to stálo za to. Videli sme tam rôzne prístroje a vozíky, fotky na stenách a chodili sme úzkymi chodbami. Bolo tam trochu mokro ale aj tak to bolo veľmi zaujímavé. Potom sme sa odviezli na jazero Počúvadlo. Tam sme zaparkovali autá a vydali sa na výstup na Sitno. Stúpali sme asi hodinku lesom a posledných niekoľko 100 metrov po drevených schodoch. Keď sme konečne unavení vyšli až na vrch, doslova sme sa zvalili na zem a najedli sa. Od rána nám poriadne vyhladlo. Keď sme si oddýchli a načerpali sily, vydali sme sa na spiatočnú cestu. Prišli sme opäť k Počúvadlu, pozreli si okolie a znovu nasadli do áut a doviezli sa do Banskej Štiavnice. Tam sme si chceli pozrieť Starý zámok. Bol naozaj pekný. Najskôr sme si pozreli nádvorie a miestnosti na jeho okrajoch a potom sme si aj so sprievodkyňou pozreli samotný Starý zámok. Keď sme skončili s prehliadkou, dali sme si krátky rozchod v meste. Potom sme posledný krát nasadli do áut a vrátili sa do tábora. Znovu sme pripravili táborák na večer a oddychovali po turistike. Večer sme sa znovu zišli pri ohni, kde sme mali zaujímavý program. Každý musel čo najrýchlejšie strčiť do fľaše pero, ktoré mal priviazané vzadu okolo pása. Stihli sme to rýchlejšie ako sme plánovali, a tak sme rýchlo vymysleli ďalšiu hru. Blbeček. Dá sa pri nej dobre zabaviť. Počas tejto hry sme mali malého návštevníka. Stále sme počuli šuchot v lese a nakoniec to Milanovi nedalo, išiel sa tam pozrieť a našiel ježka. Keď už sme mali pocit, že je čiarok dosť a tiež je dosť neskoro, spočítali sme všetkým čiarky, obodovali ich a išli spať, aby sme ráno boli schopní vstať a celý deň normálne fungovať.

6. deň - 26. 7.   Pre zmenu opäť na kúpalisko

Dne sme pôvodne mali ísť na bicykle, ale slniečko rozhodlo o tom, že ich dnes vymeníme za Vodný raj. Všetci sme sa potešili a s napätím čakali, kedy zaznie to vytúžené slovo „odchádzame“. Kým sme len tak posedávali, z ďalekých krajín nás prišla navštíviť Soňa. Keď trochu spoznala prostredie, našich nových členov a udomácnila sa, mohli sme konečne vyraziť na kúpalisko. Rovnako ako prvý krát, aj dnes sme rýchlo našli voľné miesto, rozložili deky a rozbehli sa do vody. Trochu pofukovalo, ale to nám vôbec neprekážalo. Aj napriek tomu sme sa dokázali vo vode dobre vyblázniť a neodolali sme pokušeniu vymeniť turistický balíček za teplú a voňavú pizzu alebo hranolky. Aj po návrate do tábora sme si pripravili zaujímavý program. Keď sme sa všetci osprchovali a oddýchli si, išli sme súťažiť. Mali sme pripravenú dráhu, ktorú musela každá skupina prejsť na čas. Ale, ako to už býva, bol v tom háčik. Všetci, okrem kapitánov, mali zaviazané oči. Bolo to trochu problematické, lebo naše pohyby boli trochu neisté, ale pochytali sme sa za ruky a nakoniec sme to zvládli. Až do večere sme mali voľný program a tak sme ho náležite vyučili. Či už na oddych, hranie kariet alebo ping pong. Neskôr sme pripravili oheň na večer a mohli sme ísť večerať. Po večeri sa nás ujal ujo Miloš a zopakovali sme si tance z minulého roku. Pre väčšinu z nás to boli známe kroky, ale boli s nami aj takí, ktorí ich nepoznali, a tak sme ich to naučili. Keď sa začalo stmievať, naši pirátski kapitáni nás previedli lesom po trase, ktorú sme mali absolvovať po zotmení a tým získať punc pirátskej odvahy. Podarilo sa to všetkým okrem Zuzky, ktorá odmietla ísť sama lesom po tme. Po večernej prechádzke sa väčšina z nás pobrala do izby ešte pred večierkou, ale aj tak to stálo za to.

7. deň - 27. 7.    Druhý "voľný" deň

Na dnešný deň sme sa všetci tešili, lebo sme mali naplánovaný zaujímavý program. Splnili sme ďalšiu z pirátskych zručností- pružnosť. Mali sme prekonať postavenú dráhu. Nebolo to také ľahké ako sa zdalo a bolo aj niekoľko pádov, ale nakoniec sa to podarilo všetkým. Ďalej sme mali na pláne absolvovať Fénixiádu. Tieto zaujímavé úlohy sme splnili najrýchlejšie ako sme vedeli a už sme sa zberali na Banky, kde sme mali pripravené pirátske vodné hry. Keď sme boli pripravení na odchod, rozlúčili sme sa s ujom Milošom, ktorý musel odísť domov skôr. Keď zašiel za zákrutu, nasadli sme do áut a vyrazili. Po príchode sme nafúkali nafukovačky, čln a veľké duše s kamióna. Keď sme sa trochu vybláznili vo vode, pripravili sme sa na prvú súťaž. Mali sme zachrániť Mumuovu dcéru, ktorú uniesli. Nakoniec ju paradoxne nezachránil nijaký princ ani silák ale Zuzka, ktorá tak pre svoju družinu získala zopár bodov. Ešte v tábore Nika so Soňou vyrobili palice na vodné bitky, ktoré mali obalené konce v starých handrách. Každá skupina si zvolila zástupcu a boje sa mohli začať. Nakoniec z nich víťazne po dlhých a namáhavých bojoch vyšiel Peťo. Už bol pomaly čas na večeru a tak sme sa vrátili do tábora. Potom sme pripravili táborák a privítali Brankovu mamu, ktorá na druhý deň vzala autom domov niektorých z nás namiesto uja Miloša. Aj tento raz zapálenie ohňa chvíľu trvalo, ale asi preto, lebo sme ho stavali narýchlo. Od slávnostného ohňa sa síce neodchádza, ale dnes sme spravili výnimku a zakončili celotáborovú hru na pirátov. Vydali sme sa do okolia chaty hľadať poklad. Trvalo nám to dlhšie ako sme si mysleli, ale nakoniec sa to podarilo Sime, ktorá tak svojej skupine zabezpečila druhé miesto. Všetky skupiny boli ocenené za všetku námahu a získané body počas celého tábora. Konečné poradie skupín bolo takéto:

1. DREMB

2. Čierna ruža

3. Blood ship

4. Banana speed

Po všetkých ceremóniách sme ostali ešte chvíľu hore, ale nie veľmi dlho, aby sme ráno vládali skoro vstať a pobaliť všetky veci a upratať.

8. deň - 28. 7.    ... a takto sme skončili

Tábor ušiel rýchlejšie ako sme sa nazdali. Prišiel posledný deň a my sme sa kľudne naraňajkovali a pustili sa do balenia. Keď už boli izby prázdne, vyzliekli sme periny, upratali poschodie a potom prízemie, pomohli vyniesť veci z kuchyne a spoločenskej miestnosti. Potom sme rozobrali nástenku a altánok, zložili stolný tenis a odložili ho do spoločenskej miestnosti, kam patrí. Keď prišiel nákladiak, naložili sme veci a pred odchodom sme si spravili tradičnú záverečnú fotku. Neradi sme z tábora odchádzali, ale nakoniec sme predsa len nasadli do áut a vydali sa na poslednú táborovú cestu. Cesta nám rýchlo ubehla a ani sme nevedeli ako a boli sme pred našou klubovňou. Vyložili sme veci z nákladiaku, zaniesli ich do klubovne a pobrali sa domov plní dojmov a nových zážitkov.