Varín /okres Žilina /

22.-29.7.2006

1. deň - 22. 7.     Takto sme začali...

Ani tohtoročné leto sme neurobili výnimku a znovu sme sa vybrali na tábor. Tentoraz sme zamierili na sever na chatu Borovica pri Varíne neďaleko Žiliny a Vrátnej doliny, na ktorú sa všetci tešíme. Niektorí sme už ostrieľaní táborníci, ale máme medzi sebou aj nováčikov. Už tradične sme sa stretli pri klubovni. Zoznamovať sa nemusíme, veď sa všetci poznáme. Naložili sme svoje veci do pristaveného nákladiaku nášho skvelého sponzora, čo síce chvíľu trvalo, ale nakoniec sme to zvládli. Všetci sa rozlúčili s rodičmi a okolo pol jedenástej sme vyrazili. Po niekoľkých prestávkach a polhodine strávenej v dopravnej zápche v neuveriteľne prehriatych autách sme konečne dorazili na miesto. Keď sme vystúpili z áut, prekvapilo nás krásne prostredie. Všade okolo je les, je tam postavený veľký drevený altánok s dlhým stolom, vedľa pekne upravené ohnisko, oproti na kopci je zjazdovka ako stvorená na nočnú hru a hneď ako sme vystúpili z áut, vítal nás veľký bernardín Maco. Keď sme sa ubytovali, vybalili, zoznámili s chatou a doniesli celý nakúpený proviant do kuchyne, hneď sme išli pokrstiť stolný futbal, ktorý sme našli veľmi rýchlo, pretože bol v miestnosti, v ktorej spali starší chalani a bolo ťažké ostatných presvedčiť, že treba postaviť slávnostný táborák a s piatimi ľuďmi nacvičiť slávnostné zapaľovanie. Ale nakoniec podarilo. Organizačne to zvládla Petra a medzitým ešte dozerala na stavbu nástenky v altánku. Večer prebehol lepšie ako sme čakali. Najskôr sme slávnostne zapálili oheň, o čo sa postarali Tomáš, Peťo, Boba, Radka a Milan. Potom sme sa rozdelili do štyroch rovnocenných družstiev po šiestich, vymysleli sme si názvy a každé družstvo si muselo vyrobiť drevenú placku, ktorá visela vedľa ich názvu na nástenke. Potom sme sa oboznámili s programom tábora a nasledujúceho dňa a nakoniec sme si zaspievali nám známe i neznáme piesne a zahrali niekoľko hier. Tento pohodový večer sa skončil krátko po polnoci, keď sme išli spať, aby sme boli odpočinutí na nedeľňajšiu turistiku.

2. deň - 23. 7.    Výstup na Suchý

Druhý táborový deň sme vstávali o siedmej. Ako každý rok, aj teraz sme rozdelení do skupín. Dnes mali službu Ľudia. Ráno pripravili raňajky a zobudili ostatných. Hneď po raňajkách nastal tradičný zhon. Všetci pobehovali hore - dolu polooblečení s ponožkami v ruke a zháňali posledné veci do turistického balíčka, alebo veľkú fľašu plnú vody. O ôsmej sme vyrazili na vrch Suchý. Zrána to bolo ešte celkom dobré, lebo nebolo tak teplo. Ale čím dlhšie sme išli, tým horší bol úpek. Väčšinou sme išli lesom a nevedeli sme si predstaviť, že by sme išli po hrebeni. Ale aj to prišlo. Keď sme vystúpili dolinou Kúr na hrebeň, spravili sme si obedovú prestávku. Príjemne pofukovalo a tak sa nám vôbec nechcelo pokračovať, ale premohli sme sa. Po náročnom výstupe po skalách a na slnku sme konečne prišli na Suchý. Väčšina z nás už nemala vodu, ale pomohli sme si navzájom. Ani nevieme ako, ale pri zostupe na chatu pod Suchým sme sa rozdelili na dve skupiny. Ale bolo nám to jedno, lebo sme sa ponáhľali na chatu s vidinou čerstvej vody. V druhej skupine boli tí, čo už nevládali od vyčerpania alebo od nedostatku vody. Jeden z nich bol aj Martin. Veľmi skoro vypil všetku vodu a na tom najväčšom slnku nemal žiadnu. Na chate sa naraz veľa napil a prišlo mu zle. Aj to sa stáva. Ale hrdinsky potom prišiel s nami až do tábora bez najmenšej známky zaváhania. No malo to aj svoju výhodu. Po príchode do tábora mal prednosť v sprche a preto mal istotu, že voda bude teplá. Ale aj ostatní sa rýchlo naučili, že v tábore nie sú sami a preto bolo teplej vody dosť. Po príchode do tábora sme všetci boli takí unavení, že sme ani nepostavili oheň. Na stôl do altánku sme dali pár faklí. Väčšina únave podľahla oveľa skôr ako predchádzajúci deň. Ale rýchlo ich prebralo, keď sme sa dozvedeli, že v pondelok pôjdeme namiesto bicyklovej Vychylovky na termálne kúpalisko do Stráňav. Ešte chvíľu sme sedeli pri stole ale postupne sa všetci pobrali do postelí, lebo tento deň bol naozaj náročný. A aby sme nezabudli, dnes prišla posledná táborová posila - Zuzka. Najviac sa potešili Oharky, lebo bola ich vedúcou.

3. deň - 24. 7.    Na bicykli na Strečno a do Stráňav

Dnes sme mali prvú táborovú rozcvičku pod Zuzkiným vedením. Na rozprúdenie krvi to celkom pomohlo. Zaujímavé, že takmer nikto neprotestoval. Aspoň nám lepšie trávilo po raňajkách. Dnes sme sa nikam neponáhľali a tak sme sa pomaly zbalili, dali si bicykle do pojazdného stavu, opravili defekty, dofúkali kolesá a mohli sme vyraziť. Najskôr to bolo v pohode, lebo sme sa skoro 2 km viezli dolu kopcom. Potom sme po rovinke prišli pod hrad Strečno. Bicykle sme si hore vytlačili, nechali Slávku pri bráne, aby ich strážila a my sme sa zatiaľ vybrali na prehliadku hradu. Dozvedeli sme sa o histórii hradu, o jeho majiteľoch a rôznych miestnostiach. Po prehliadke sme znovu nasadli na bicykle a zamierili na vytúžené kúpalisko Stráňavy. Našli sme si veľký tieň pod stromami, kde sme si zložili veci a rozutekali sme sa do vody. V takom teple sa ani nič iné robiť nedalo. Buď sme plávali a skákali do bazénu, alebo sme si dali nanuk. Niektorí ich zjedli aj viac. Keď sme sa dostatočne vyčľapkali, zamierili sme späť do tábora. Cesta späť nebola taká rýchla ako cesta tam, lebo sme boli uťahaní z vody a kopec, ktorý sme zleteli ráno dolu, sme si museli poctivo vytlačiť hore. Jediný, kto z bicykla nezosadol, bol Milan a preto bolo viac ako jasné, že on do tábora príde prvý. Mysleli sme si, že ostatným to bude trvať dlhšie, ale mýlili sme sa. Do 15 minút prišli všetci. Keď sme sa trochu spamätali, Zuzka sa ponúkla, že nás vezme autom do potoka dolu v dedine. Ani nás nenapadlo odmietnuť a tak sme sa o 10 minút zase čľapkali vo vode. Poobedie bolo trošku voľnejšie, lebo sme neboli takí unavení ako včera, a tak sme znovu pripravili oheň. Po večeri sme sa všetci stretli v altánku. Na stole boli koláče a všetci tušili prečo. Dnes má Verča narodeniny. Zuzka svojej sestre pripravila malú nečakanú oslavu. Všetci Verči po jednom pogratulovali a Verča potom rozkrájala a rozdala koláče. Po krátkej oslave sme sa všetci presunuli k ohňu. Verči sme zaspievali pár pesničiek na želanie a tešili sme sa na prvý táborový voľný deň.

4. deň - 25. 7.    Prvý "voľný" deň

Dnes nastal náš vytúžený voľný deň. Vstávali sme o nejakú tú polhodinku neskôr ako v bežný "turistikový" deň. Hneď po raňajkách sme urobili volejbalové ihrisko pre tých najmenších. Chvíľu hrali volejbal alebo prehadzovanú a keď sa dostatočne vybláznili a vybili si časť energie, mohla sa zorganizovať medzi družstvami olympiáda v netradičných disciplínach ako: balenie spacáku na čas, prenášanie vody malou lyžičkou, zhadzovanie plechoviek tenisovou loptičkou, rozdeľovanie bielka od žĺtka, oddeľovanie šošovice od cestoviny a kreslenie so zaviazanými očami. Tú malo mali na starosti Boba a Maťa. Myslím, že všetci sa pri tom aspoň trochu zabavili, lebo plnenie tých disciplín stálo za to. Najmä kreslenie bolo zaujímavé, lebo súťažiaci mali na pokyn zdvihnúť ruky od stola a zatiaľ im ostatní pootáčali alebo povymieňali papiere. Takže na niektorých výsledkoch sme sa naozaj dobre zabavili. Ale aj balenie spacáku bolo prekvapujúce, lebo sa balil Čepov spacák a ako na potvoru ho práve on zbalil najpomalšie. Aj po obede boli pre nás nachystané rôzne zaujímavé aktivity. Najskôr sme mali futbalový turnaj dvojíc pod Kečovým vedením. Pre nedostatok času sme sa ale nedostali do konca a dohodli sme sa, že finále sa odohrá na druhý deň. Neskôr si nás vzala do parády Zuzka a zahrali sme si hru, ktorá sa volá Na upíra. Bola to fakt sranda.Potom nás ujo Hamburger učil dva tance. Pre účastníkov minuloročného tábora v Podhradí to bol len jeden nový tanec, pretože sme si opakovali grécky tanec z minulého roku a potom sme sa učili jeden nový. Celkom nás to bavilo a tancom sme strávili niečo vyše hodiny. Aby nám nebolo málo, ďalšia hra súvisela tiež s tancom. Bol to metlový tanec, ktorý určite všetci poznajú. Aj tam sme sa dosť vybláznili. Po večeri sme ešte chvíľu trénovali futbal na zajtrajší turnaj a keďže sme celý deň mali dosť času na postavenie ohňa, večer sme tradične zakončili táborákom.

5. deň - 26. 7.    Vrátna dolina - najkrajšia táborová turistika

Dnes sme museli z tábora odísť načas, pretože o 8,20 nám išiel autobus z Varína do Štefanovej. Vybrali sme sa totiž do Jánošíkových dier vo Vrátnej doline. Zrána nebolo tak veľmi teplo, a preto sa nám išlo dobre. Postupne sme prešli do lesa a ani tam na nás slnko nedosiahlo. Prešli sme si Nové diery aj Dolné diery, pozreli sme si niekoľko výhľadov, prešli pár rebríkov a mostíkov s peknými vodopádmi. Okrem nás tam bolo dosť veľa ľudí. Na niektoré rebríky sme museli čakať aj 10 minút. Ale nakoniec sme to prešli a veľmi sa nám to páčilo. Ďalej sme mali naplánované ísť na Malý Rozsutec. Podarilo sa nám nájsť studničku, ale s vodou to bolo dosť problematické, lebo tam namiesto studničky bola len gumová hadica vtlačená do blata. Ale nakoniec sa nám podarilo vydolovať aspoň trochu pitnej vody. V sedle Medzirozsutce sme si urobili polhodinovú prestávku. Len málokto z nás mal ešte chuť a energiu ísť hore na Malý Rozsutec, tak sme výstup zrušili a chvíľu sme sa vyvaľovali na lúke pod ním. Odtiaľ sme už išli po lúkach, takže slniečko statočne pripekalo. Stále sme len išli a išli, keď skončila jedna lúka, začala druhá. Až keď sme obišli Veľký Rozsutec do sedla Medziholie ,uvideli sme kopec dolu a koniec našej turistiky. Celkom sme sa potešili, že pod kopcom na nás čaká nanuk a vychladená kofola. Ale to sme ešte nevedeli, že to nebude také jednoduché. Od únavy a vyčerpania mnohí z nás padali ako hnilé hrušky. Niekoľko odrenín a pár boľavých rúk či nôh, ale všetci sme prišli do cieľa v Štefanovej po vlastných Všetci si tam dali zaslúženú kofolu a nanuk a čakali sme na autobus. Konečne sme dorazili do Varína. V autobuse niektorí pospali a neboli nadšení, že majú vystúpiť z autobusu a znovu šľapať cez 3km po ceste na chatu. Ale ujo Hamburger nás prekvapil, keď nás prišiel do dediny vyzdvihnúť autom. Do 6 miestneho auta sa nás nakoniec zmestilo 22 a do tábora sme prišli všetci naraz. Niektorým z okna trčali rôzne časti tela, ale na tento zážitok nikto z nás tak skoro nezabudne.

6. deň - 27. 7.   Pre zmenu opäť na kúpalisko

Včera sme sa rozlúčili s Čepom a Zdenom, ktorí cestujú za veľkou turistikou do Dolomitov, ale nečakane musel s nimi odísť aj Peťo, čo nás veľmi nepotešilo. Keďže sme v pondelok neboli na Vychylovke, dnes sme si to mali vynahradiť, ale pre neznesiteľné teplo sme znovu išli na neďaleké kúpalisko do Stráňav. Cestou tam sme sa zastavili v dedine Strečno pri pamätníku francúzskych partizánov z II. svetovej vojny. Bolo tam príjemne chladno, a preto sme sa tam zdržali trošku dlhšie ako sme pôvodne chceli. Bolo odtiaľ vidieť hrad Strečno a na druhej strane Kiu, ale aj hrebeň Malej Fatry a vrch Suchý, ktorý sme ešte všetci mali v nohách a v čerstvej pamäti. Keď sme sa dostatočne zregenerovali a pokochali výhľadom, pokračovali sme ďalej. Bolo oveľa teplejšie ako v pondelok a tak nám dalo oveľa viac práce prísť na kúpalisko, ale zvládli sme to. Silou vôle sme sa doplazili od prezliekacích kabín na druhú stranu do tieňa pod stromami. Zložili sme si veci a vrhli sme sa do vody. Bola príjemná a preto sme si teplo ani tak neuvedomovali. Chvíľu sme boli vo vode, potom zase na deke alebo sme si zabehli niečo kúpiť. Najčastejšie nanuk. Ale nastal čas ísť späť do tábora. Rýchlo sme uschli a nasadli na bicykle. Cesta nám ubehla celkom rýchlo. Po príchode do tábora na nás čakalo prekvapenie vo forme hry. Volala sa Milošova hra a preto je určite jasné, kto ju vymyslel. Bola to súťaž družstiev. Na začiatku každá družina dostala papier s indíciou a od tej sa odvíjala celá hra. Pri každej indícii bolo jedno písmeno, z ktorých sme mali poskladať heslo. Nakoniec všetci prišli na to, že heslo je MILOŠKO. Ako prví heslo rozlúštili Oharky. Dnes nebol veľmi čas na prípravu ohňa, tak sme večer strávili v altánku pri fakliach s hrou Activity show. Bola to súťaž dvojíc, ktoré napodobňovali, rýmovali alebo kreslili rôzne slová alebo výroky. Na začiatku každá dvojica vymyslela trest pre víťaza. Po dlhom dohadovaní sa o bodoch vyhrali Zuzka a Aďa. Ako "výhru" si vylosovali vypiť liter vody. Chalanom sa to veľmi zapáčilo a odvtedy túto disciplínu tiež niekoľkokrát trénovali.

7. deň - 28. 7.    Druhý "voľný" deň

Druhý voľný deň bol takisto rušný, ako ten prvý. Aj napriek vysokým teplotám sme väčšinu dňa strávili vonku. Skoro celé doobedie sa hral petang. Túto hru mal na starosti Milan a tak vytvoril dvojice a plán hry. Nakoniec umiestnenie dopadlo takto: na 1. mieste boli Boba s Maťou, na 2. mieste Erika a Braňo a na 3. Milan s Aďou. Okolo jedenástej sme sa všetci mali stretnúť v altánku na vyhodnotenie "Milošovej hry". Oharky získali hlavnú cenu - zmrzlinovú tortu. Víťazi sa prejavili ako kamaráti, a tak sa rozdelili so všetkými. Keďže zmrzliny boli dve, každá skupina dostala rovnaký diel, ktorý si sami rozdelili. Po obede, keď bolo najväčšie teplo, každý robil, čo ho napadlo. Niektorí hrali stolný futbal, niektorí si dali šlofíka a niektorí po sebe hádzali sáčky s vodou pre osvieženie. Keď horúčava ustúpila, mali sme ešte pár hier. Hrali sme Inkognito a Kečo s Urbim mali pripravenú hru na pamäť. Vyhrali jednoznačne gymnazisti: Boba, Petra a Dano. Podvečer sme mali karneval. Mali sme asi polhodinu na prípravu masky. Všetci pobehovali po chate hore - dolu a zháňali, kto im čo požičia alebo pomôže opraviť. Keďže na všetko bolo málo času, všetci sa po jednom predstavili a odfotili a bol čas na večeru. Masky sme si vyzliekli, navečerali sa a šli sme von na poslednú hru. Všetci sa postavili do kruhu s loptou z papiera. Hra spočívala v tom, že keď bola pustená hudba, všetci mali tancovať a loptu si hádzať a keď sa hudba zastavila, ten kto mal loptu v ruke ju mal začať rozbaľovať. Nakoniec sa niekto dopracoval až do stredu, kde bol keksík. Potom sme sa všetci presunuli opäť do altánku, kde bolo vyhodnotenie celotáborovej bodovačky.

1. miesto - Rota rýchlych ružových rybičiek
2. miesto - Oharky
3. miesto - Ľudia
4. miesto - Hovniváli

Každý si vybral cenu a naposledy sme išli zapáliť slávnostný táborák. Tento večer bol pre nás najdlhší, lebo každý išiel spať oveľa neskôr ako celý doterajší týždeň.

8. deň - 29. 7.    ... a takto sme skončili

Tento rok sa zhon posledného dňa akosi vytratil. V pohode sme ráno vstali, naraňajkovali sa a zbalili, a potom sme išli pomáhať kde bolo treba. Vyzliekli sme periny, upratali izby, pomohli upratať spoločenskú miestnosť a kuchyňu, pozametali a rozobrali nástenku. Potom sme v altánku spravili tradičnú poslednú fotku. Keďže sme mali o jedno auto menej, museli sme sa nejako rozdeliť do áut, ale nebol problém a po rýchlej dohode sme mohli vyraziť. Celou cestou domov nás prenasledoval veľký čierny mrak a my sme boli radi, že celý tábor sme mali také skvelé počasie. Mobily sú zázračná vec, pretože rodičia štartujú na každé naše zavolanie. Aj teraz už stáli pred klubovňou a čakali na svoje ratolesti. Skvelú atmosféru z tábora sme si doniesli až domov a už teraz sa tešíme na ďalší spoločný tábor.

POĎAKOVANIE:

Milošovi Podhradskému

- za nákladné auto, ochotného šoféra, skvelú kuchyňu, tanečné kreácie a nezabudnuteľnú náladu

Lekárni na poliklinike

- za vybavenie lekárničky, aj keď sme ju takmer nepoužili, ale boli sme pripravení

Nadácii Život

- za finančnú pomoc, ktorou nám prispela na ubytovanie