Snina

19. – 21. 3. 2010

  Ráno sa mi nechcelo vstávať, ale nakoniec som sa predsa len zvalila z postele. Po rýchlych a horúcich raňajkách som s mamou nasadla do autobusu a vyštartovali sme. Keď sme dorazili do Zliechova, vydali sme sa na túru. Bola dlhá a miestami aj náročná, ale stálo to za to (nebyť tej zimy). Cesta dole bola dosť prudká a niektorí to vzdali a išli dole po zadku. Potom nasledovala rovinka a cesta cez dolinku do dediny, kde bola reštaurácia, v ktorej predávali dobré jedlo. No každý deň sa raz končí a tento cestou domov z výletu.

  V piatok okolo obeda sme sa v skromnom počte vybrali naprieč Slovenskom – do Sniny. Cieľ bol jednoznačný. Chceli sme sa niečo dozvedieť o novom projekte 72 hodín a stretnúť kamarátov z celého Slovenska. Cesta nám zabrala celé poobedie, a tak sme sa po príchode navečerali a pozreli si úvodnú prezentáciu o projekte a tiež sme si vypočuli poľských a českých kolegov. Potom sme mali celú noc na utriedenie si myšlienok a oddýchnutia po dlhej ceste. V sobotu sme sa cele dopoludnie zaoberali projektom. Aby sme sa s ním lepšie zoznámili, hrali sme rôzne hry týkajúce sa ekológie a najmä úlohy na premýšľanie.

  Rozdelili sme sa do skupín a každá mala hodinu na vymyslenie akcie alebo aktivity, ktorá by sa nového projektu týkala. Všetky nápady boli originálne a zaujímavé a väčšinou aj použiteľné v praxi ?. Potom sme chvíľu venovali nášmu časopisu Len s Fénixom a nápadom na jeho zlepšenie, aby sa stal zaujímavejším pre všetkých čitateľov. Poobede sme sa spoločne vybrali autobusom na výlet, ktorí pripravili domáci Fénixáci. Najskôr sme mali namierené do Ruského potoka. Po ceste sme sa zastavili, aby sme si prezreli miniatúry drevených kostolíkov z okolia Sniny. V Ruskom potoku sme navštívili drevený pravoslávny kostol, kde sme si vypočuli niečo z jeho histórie a prezreli si originálne obrazy.

  Naším ďalším cieľom bola hrobka v Osadnom. Boli v nej kostry vojakov z prvej svetovej vojny. Tento výlet nám zabral niekoľko hodín, a tak bol čas vrátiť sa späť na Sninské rybníky na večeru. Ako zaujímavosť sme sa ešte zastavili po ceste pri vodnej priehrade Starina. Večer sme sa poriadne so všetkými rozlúčili diskotékou a nadránom sme sa rozhodli predsa len pred cestou domov nabrať trochu síl, a tak sme išli spať. V nedeľu ráno sme sa po raňajkách pobrali znovu naprieč celým Slovenskom domov, aby sme mohli realizovať projekt, o ktorom sme sa cez víkend dozvedeli.
Petra