Slovenský raj
4.-7.2.2010
Tento rok sme sa znovu vybrali v skromnom počte, rovnako ako minulý rok, do Slovenského raja. Aby sme si prešli nové miesta, rozhodli sme sa tento raz pre ubytovanie na
Čingove. Počasie nám tento rok trošku viac prialo, pretože sneh sa ešte neroztopil a rokliny neboli zatopené vodou. Preto sme sa tešili na nadchádzajúce turistiky.
V piatok sme ráno vstali, každý si spravil raňajky sám, od najmladších po najstarších, a vyrazili sme plní síl na prvú turistiku – Prielom Hornádu. Naša cesta začala
výstupom na Tomašovský výhľad, odkiaľ je za pekného počasia vidno aj Tatry, ale tu sme šťastie nemali. Posilnení teplým čajom sme sa vybrali ďalej po chodníku až k
prvým stúpačkám, kde zrazu aj tí unavení nabrali nové sily a tí mladší z nás mali z tejto časti turistiky veľkú radosť. Na niektorých miestach bol trochu problematický
prechod, pretože stúpačky a často krát aj reťaze boli pod vrstvami ľadu, ale my sme to všetko s odhodlaním zvládli a nechýbal nám pri tom ani náš povestný humor a dobrá
nálada.
Prvá turistika bola pre nás taká „oťukávacia“, aby sme neprecenili naše možnosti a zistili, kto koľko dokáže. Preto sme prešli Kláštornou dolinou na Kláštorisko,
čo bol pre nás na tento deň v podstate konečný bod. Tam sme sa naposledy najedli a cez Čertovu sihoť zišli pod Tomašovský výhľad na našu chatu. Tam sme si dali všetky
veci vysušiť ku krbu, osprchovali sme sa a po večeri naberali nové sily na ďalší deň.
V sobotu sme si zvolili náročnejšiu turistiku. Naším hlavným cieľom bol Veľký kyseľ. Prvý výstup toho dňa sme mali na Kláštorisko. Bolo to zo začiatku dosť nepríjemné,
ale pohľad na vrchu stál za to, pretože bolo vidno Tatry krásne zaliate slnkom. Posilnili sme sa palacinkami v miestnej reštaurácii a vyrazili ďalej. Veľký Kyseľ je
jedna z najkrajších roklín v Slovenskom raji, preto sme vôbec neboli touto voľbou sklamaní. Naplno sme si užívali rôzne rebríky, ľadopády, drevá, po ktorých sme chodili
a ani sme si neuvedomovali nejaké náznaky únavy. Ďalej sme prešli k vodnej nádrži Klauzy a odtiaľ popri Hornáde až na chatu. Počas tejto turistiky sme zvládli prejsť asi
25 km a prišli sme na chatu skoro za tmy, ale mali sme krásne počasie a za sebou príjemne strávený deň v prírode.
V nedeľu sme si hneď po raňajkách zbalili všetky svoje veci, rýchlo upratali chatu a vydali sa s veľkými batohmi na chrbte pešo na vlakovú stanicu do Spišskej Novej Vsi.
Zhlboka sme si vzdychli pri pohľade na Soviu skalu, ale napokon sme ju zdolali a ďalej sme už išli len po rovine lesom a pomedzi rôzne chatky. Trvalo nám to niečo vyše
dvoch hodín, ale do odchodu vlaku sme mali dosť času, tak bolo zbytočné veľmi sa ponáhľať.
Všetci sme sa tešili, že si vo vlaku počas 5 hodinovej cesty oddýchneme, ale kvôli hlučnosti spolucestujúcich basketbalistiek to bolo viac ako nemožné, preto sme sa
tešili domov, kde nás na stanici čakali usmiati rodičia po víkendovom oddychu, aby privítali svoje vymrznuté a unavené ratolesti. Všetci dúfame, že takýchto víkendov
bude ešte viac, lebo máme okrem krásnych fotiek aj veľa zážitkov, ktoré nám môžu ostatní len nemo závidieť.
Petra
Vo štvrtok sme sa vybrali do Slovenského raja. Všetci sme sa tešili a vo vlaku sme sedeli rozdelene. Keď sme konečne vystúpili, chvíľu sme čakali na domácu. Po
dvoch skupinách nás odviezla na chatu a pobrali sme sa spať. Na ďalší deň sme išli na turistiku. Plán cesty bol Tomášovský výhľad, rôzne stúpačky a rebríky. Počas
turistiky sme museli vysekať reťaz, šmýkať sa po riti. Keď sme sa dostali na chatu, všetci sme sa umyli a osušili. Na ďalší deň sme mali takú podobnú turistiku, ale
bola dlhšia. V nedeľu sme zbalený s veľkými batohmi išli na stanicu. Po dlhej ceste sme docestovali šťastne domov.
Erik
Vo štvrtok po obede sme sa stretli na vlakovej stanici s úmyslom rekreácie v Slovenskom raji. V meste sme prestúpili na ďalší vlak, ktorý nás doviezol do
Spišskej Novej Vsi. Tam pre nás prišlo auto a doviezlo nás na chatu Pod skalou. Keď sme sa povykladali a najedli, išli sme spať. Na druhý deň sme išli na krásnu
turistiku, ale neviem, kam, no bola pekná. Na večer sme si dali osušiť veci, najedli sme sa, niektorí išli do koliby a neskôr sme si zahrali karty. Na tretí deň
sme sa vybrali na ďalšiu krásnu turistiku, ktorá bola o niečo náročnejšia, než prvá. Vybrali sme sa na Veľký Kyseľ.
Po ceste sme sa zastavili v reštaurácii, kde sme si niektorí doplnili brucho. Na chatu sme prišli skoro po tme. V nedeľu bol plánovaný odchod. Keďže náš vedúci je
veľký turista, na stanicu sme išli ako inak – peši. Cesta bola nekonečná a únavná, lebo väčšina mala na chrbte veľký batoh. V SNV sme sa stretli so Slávkou a Ondrejom.
Potom nasledovala cesta domov. V NM sme čakali na druhý vlak, ktorý nás odvláčikoval do turej, odkiaľ každý išiel po svojom.
Erika
