Time Machine - Krahule

4.-11.7. 2009


  Ihneď na začiatku letných prázdnin sa stretlo 26 mladých ľudí z Česka, Maďarska, Poľska, Rumunska a Slovenska. Stretnutie sa konalo na symbolickom mieste, pri našom slovenskom strede Európy - v dedinke Krahule, neďaleko Kremnice. Prišli sem za účelom školenia, alebo skôr stretnutia, pretože kvôli priateľskej atmosfére sa to inak ani nazvať nedalo. Na takomto stretnutí samozrejme nesmeli chýbať ani Slováci, ktorí prišli v najhojnejšom počte desať ľudí. Zastúpení sme boli posádkou z Dobšinej (6) , Sniny (2) a Starej Turej (2). Z Česka k nám zavítali tri vždy usmiate Češky, tri Maďarky doprevádzal jeden Maďar, u Rumunskej delegácie to bolo presne naopak - traja mládenci a slečna, z Poľska nás prekvapilo až päť krásnych Poliek.



  Každá krajina, respektíve každý tím, mal na starosti jeden alebo dva z desiatich dní - tzv. národných dní. Počas týchto dní sa konal program pripravený skupinou, väčšinou rôzne hry a súťaže, no prekvapili nás aj učením sa základných slov vo svojom jazyku, či veľmi zábavným opakovaním svojich jazykolamov. Na Krahuliach sme sa však len nehrali, ale najmä chystali na budúcu prácu z deťmi, ktorú určite po tomto týždni a pol neodmietneme. Hlavnou náplňou bola príprava na prácu s deťmi, na vedenie letných táborov...



  Naše novonadobudnuté skúsenosti sme si mohli vyskúšať počas dvoch dní - na základnej škole v Handlovej a na tábore nadácie Štvorlístok deťom v Môťovej pri Zvolene. Prvý deň "praxe" sme spolu s deťmi z Handlovej a okolia strávili voľný čas hrami, ktoré sme si pripravili a neskôr sme s nimi navštívili miestnu plaváreň. Na ďalší deň, na tábor do Zvolena sme sa patrične prichystali a vyzbrojili: nielen hrami ale aj darčekmi pre deti zo sociálne slabších rodín, ktoré tento tábor obývali. Avšak vďaka plne nabitému programu sme sa s našimi hrami nedostali k "slovu", ale za to sme si to užili tak ako malé deti. Vozili sme sa na obrnenom transportéri a tiež sme si vyskúšali jazdu na motorom člne. Najkrajším zážitkom však určite boli tváričky detí, ktorým sme odovzdávali vlastnoručne vyrobené darčeky. Mrzelo nás, že si nemohli zahrať naše hry, ale nakoniec sme boli spokojní.



  Ako som už spomenul, každý deň mala program na starosti iná "delegácia". Pripravené mali rôzne hry, ktorých účelom bolo nielen sa zabaviť, ale naučiť sa pripravovať podobné hry pre deti a mládež v každom veku. Do tohto sme sa skutočne pustili a každý tím vyťažil zo seba to najlepšie. Každý večer sme sa stretávali v jednej miestnosti a mali sme tzv. feedback, kde sme si navzájom vymenili názory na prebehnutý deň, a tým znovu nabrali skúsenosti a prípadné nápady na zlepšenie. A táto spomienka, mňa ako slovenského účastníka, privádza k zaujímavej skutočnosti ako celý tento feedback prebiehal.



  Najprv každý povedal svoj názor na deň nejakému schopnému angličtinárovi zo svojej krajiny v materinskom jazyku, a ten to tlmočil ďalej, potom si to každá krajina spolu preložila. Avšak nájsť medzi nami schopného angličtinára vôbec nebol problém. Osobne ma prekvapilo ako sa je človek schopný dorozumieť v prípade nutnosti - často aj rukami nohami :). A tí, ktorí mali spočiatku problémy sa určite zdokonalili, pretože počúvať celý čas všetko dvojjazyčne pomôže aj neznalému.



  Za týchto 10 dní vznikol na Krahuliach pomerne silný kolektív, ktorý nebol obmedzovaný jazykovými bariérami (tie padli hneď na začiatku). Preto bolo pre nás na konci neprijateľné sa rozlúčiť, mnohí sa nevyhli ani slzám. Niekto sa povie, že 10 dní je málo no niektorí "účastníci zájazdu" stihli skutočne veľa - prišli letné lásky, medzinárodné priateľstvá, ale hlavne množstvo zážitkov. Chcel by som ešte hádam nakoniec vyjadriť vďaku našim vedúcim, ktorí boli skutočne na špičkovej úrovni :) Možno sú aj krajšie časy, ale tieto sú naše, a nikto z nás na ne tak skoro nezabudne.
Dušan




späť