PODOLIE-regionálne stretnutie

20.-22.júna 2008

  Po niekoľkých týždňoch plných plánovania sme sa konečne dočkali víkendu, ktorý nám sľuboval plno skvelých zážitkov. Konal sa druhý dá sa povedať zraz DO Fénix z celého Slovenska v areáli Matúšovho kráľovstva v Podolí. Nakoniec to síce nebolo celoslovenské, ale bola určite väčšia účasť ako minulý rok, čo nás veľmi potešilo. Tak teda na miesto činu sme prišli v piatok až ku večeru, pretože sme ešte museli ísť do školy. Po príchode sme si poriadne oddýchli a davaj hneď stavať stany. Kým sme tam prišli, už nás čakali deti z Krásna nad Kysucou, ktoré sa ubytovali v telocvični. Neskôr večer sa k nám pripojila ešte Janka – jedna super holka zo Žiliny.

Tento večer sme ešte nemali drevo, takže sme si ani nemohli zapáliť oheň, ale my sme vynaliezaví a vieme sa zabaviť aj bez ohňa – v telocvični sme si zobrali pár lôpt a celý večer sme hrali či už basketbal alebo volejbal. Nakoniec pani učiteľka z Krásna rozhodla, že je čas ísť spať, tak sme všetko poodkladali a išli buvať. Na druhý deň sme mali budíček celkom skoro – teda aspoň tí, ktorí spali v telocvični – pretože deti nevedeli obsedieť a začali sa hrať s loptami už o siedmej ráno. Našťastie sme to nejako zvládli a na raňajkách sme boli už celkom čulí. Sobota začala krásnym slnečným počasím a to sa nezmenilo celý deň. Keďže bol taký krásny deň, čo iné si vieme predstaviť ak nie nejakú poriadnu turistiku. Aby sme neporušili tradíciu, rozhodlo sa, že pôjdeme znovu na Plešivec, ale tentoraz inou cestou – trošku menej zabijáckou.

Ale ako sa dalo čakať, ani zďaleka to nebola lepšia cesta ako minule. Šli sme všelijako krížom-krážom cez les, pretože sme išli „skratkou“ a hľadali sme cestu. No čo, aspoň sme sa nenudili. Na pokraji vyčerpania sme sa konečne dostali na cestu a nakoniec po nej aj na Plešivec. Tam sme si chvíľku posedeli, kto bol hladný, stihol sa aj najesť a keďže nám sa sedieť nechcelo, vybrali sme sa hneď na spiatočnú cestu. Deti si ešte chvíľku posedeli a až potom sa pustili po nás. K telocvični sme prichádzali s vidinou sprchy. To bolo to jediné, čo sme si v tej chvíli želali. Poobede nás prekvapila pani predsedníčka Evička, ktorá nás prišla pozrieť. Po turistike sme boli prekvapivo plní energie a tak sme dostali za úlohu pripraviť menší program na večer.

Dostali sme texty a mali sme nacvičiť pár divadielok. Deti z Krásna mali už pár scénok pripravených, ale keďže my sme super, spojili sme dve scénky do jednej (dokonca sme zapojili aj Evičku, čo bola paráda- hotový herecký talent) a ako sme sa neskôr dozvedeli, všetkým sa to naše páčilo najviac. Večer sme si už konečne niečo poopekali, zahrali na gitaru, zaspievali, ale nakoniec nás predsa len zmohla únava a išli sme spať. Ráno sme sa už len pobalili, spapali raňajky, dali zbohom deťom zo severu a vydali sme sa na cestu domov. Celý tento víkend bol super, počasie nám vyšlo priam úžasne, takže myslím, že sa nemáme na čo sťažovať. Snáď to budúci rok bude minimálne také dobré, ak nie aj lepšie ako teraz. Bobba