Liptovský Mikuláš

22 – 25. máj 2008

  Ráno sme už pripravení čakali na železničnej stanici na vlak do Nového Mesta, kde sme prestúpili na vlak, ktorým sme sa dostali rovno do Liptovského Mikuláša. Prvý deň nás vyhnali na blatový kopec, aby sme videli pamätník. V sobotu ráno sme šli na Chopok. Mala som letné botasky a na Chopku bol sneh a -3 stupne. Išli sme tam lanovkou a cestou sme počúvali Dušana. Keď sme prišli na ubytovňu, išli sme hrať basketbal. Cestou odtiaľ sme šli cez chodníček, ktorý viedol cez školu. Zrazu na nás vyletel pes a my sme utekali. Všetci išli cez cestu, len ja nie. Vyletela mi topánka a pes aj ja sme zastavili. Pes štekal. Ja som rýchlo zdvihla topánku a utiekla cez cestu a obula som sa. Pes sa vrátil za plot a štekal. Ja som dobehla na ubytovňu. Večer sme hrali karty. V nedeľu sme odchádzali. Ráno som sa zobudila a ešte sme išli na chvíľu hrať basketbal. Potom sme išli do múzea. Odtiaľ rovno na vlak a domov späť. Bolo tam vynikajúco. Erika

  V piatok o 10,10 sme išli do Liptovského Mikuláša. V Mikuláši sme sa šli ubytovať a išli sme k pamätníku 2. Svetovej vojny. Na druhý deň sme išli na Chopok. Ja, Maťo a Ado sme tam boli prví. Potom sme si posedeli na chate. Zrazu tam prišla veľká hmla a začalo mrholiť. Potom sme sa vrátili lanovkou do doliny. Odtiaľ sme sa vrátili na ubytovňu a večer sme si zahrali basket. V deň odchodu sme ja a Maťo vstali o 6,45 a išli sme von. Potom sme si asi do 9,45 zahrali basket. Potom sme sa zbalení vybrali do múzeí a na vlak. Vrátili sme sa asi 16,16. Mamy boli rady, že sa nás na víkend zbavili. Bolo fajn. Erik

  Začiatok bol takýto. V piatok o 10,00 sme odchádzali do Liptovského Mikuláša. Tam sme sa vybrali na vysielač. V sobotu sme vyšli na najvyšší vrch sveta. Chopok. Na večer sme hrali basket a keď sme išli naspäť, bol tu problém. Začal nás naháňať pes. Ja a Aňa sme ušli, no erika nie. Mal ju. No Erika bojovala a vyhrala. Veľmi sme sa ponáhľali. Napapať sa. Na druhé ráno sme sa zobudili a balili. Potom sme išli do múzeí. No museli sme ísť, lebo nám išiel vláčik. Nakoniec už iba domov. No a medzi tým bolo fajn a dobre. Tomáš

  V piatok 23. 5. 2008 sme boli uvoľnení zo školy. O 10,00 sme sa stretli na stanici a išli sme do Liptovského Mikuláša. Išli sme a asi za 15 minút sme sa dostali na ubytovňu. Trocha sme sa ubytovali a išli sme sa prejsť na pamätník padlých v 2. Svetovej vojne. Večer sme boli v Hypernove na nákup. Na druhý deň sme išli na Chopok, ktorý bol vysoký 2024 m.n.m. Tam sme si postavili malý Chopok a dali sme si čaj z lesných byliniek v chate. Tam aj naspäť sme šli lanovkou. Bol som v izbe s Danom, ktorý bol stále smutný, že tam nemá počítač. V sobotu večer sme pozerali na Dušanovom mobile Divoké vlny a počúvali sme to cez repárky. V nedeľu sme sa zobudili a išli sme do múzea. Ale ja, Dušan, Martin a Petra sme sa odpojili a išli sme pozrieť Dušanovu tetu. To bolo všetko, čo sme zažili v Liptovskom Mikuláši. Peter

  V piatok 23. Mája sme sa vybrali do LM. Keďže som musela ísť ešte v piatok do školy, tak som nastúpila až v TN. Bolo to celkom zábavné. Vo vlaku sme chvíľku stáli, ale nám to nevadilo. Prišli sme na stanicu a tam na nás čakal Zdenko. Potom sme všetci spolu išli na ubytovňu, kde sme sa konečne dobre najedli. Najedení a plní elánu sme sa vybrali na pamätník z 2. Svetovej vojny. Náš vedúci nám povedal, že nemáme brať turistické boty, že tam blato nebude. Jasnééééé. Ako sme šľapali na pamätník, tak sme prešli blatovým hájom. Tam sme sa odfotili a išli sme naspäť. Potom sme boli na nákupe. Prišli sme na ubytovňu a robili „bordel“. Na druhý deň sme sa vybrali na Chopok, kde sme tiež nemuseli brať turistické boty, lebo tam nebolo pre istotu blato, ale sneh. Teda nešli sme priamo po snehu aby som bola presná. Bolo tam celkom zima, ale my sme sa zohriali teplým čajom v Kamennej chate. Potom sme zišli dole, išli sme lanovkou. Potom sme čakali chvíľku na bus a išli sme naspäť do LM. Prišli sme na ubytovňu, najedli sa, osprchovali a odpočinuli si. Podvečer sme išli do mesta pozrieť na umelo vytvorený kanál. Tam bolo celkom pekne. Potom sme sa prešli po meste na nákup, kde sme s Bobčom a Dobčom (to je Boba) kúpili vynikajúci koláč. V sobotu večer sme hladné zaspávali, pretože sme všetko jedlo zjedli už v piatok. Prežili sme. V nedeľu ráno sme pojedli, čo sa dalo a išli sme domov. Cesta vlakom bola únavná, väčšinu som prespala. Potom sme prišli na Starú Turú, kde nás čakali rodičia. Páčilo sa mi tam a išla by som znova a znova. Maťa

  Bolo dobre. Boli sme na Chopku. Išli sme tam lanovkou. Keď sme sa vrátili, išli sme do Hypernovy. Mali sme večierok. Hrali sme aj basketbal. Na Chopku bolo veľmi zima a bol tam aj sneh. Boli sme aj na pamätníku. Keď sme išli z basketbalu, išli sme na prelizky. Tam som si rozbil nos. Rýchlo sme šli na ubytovňu. Tam mi to zastavili. Potom sme pozerali rozprávku Divoké vlny a ponúkli mi hašlerky, praclíky, čipsy, piškóty a pitie. Mal som napuchnutú peru. A keď som jedol chleba, vypadol mi zub. Boli sme tam 3 dni. Potom sme išli preč vlakom. Maťo

  Vyrážali sme osobákom zo Starej Turej. Vo vlaku bolo troška horko. Na stanici v LM nás čakal Zdenko a Dušanov bratranec. Na ubytovňu sme tentoraz išli iba 20 minút. Po rozkukaní sme sa išli prejsť na neďaleký kopec a do mesta. Večer sme si spravili špagety. V sobotu sme išli na Chopok. Bol tam sneh. Do polky kopca nás vyviezla lanovka. Po zregenerovaní síl na ubytovni sme sa išli pozrieť do slalomárskeho centra, kde sme stretli Elenu Kaliskú. Večer sme si zahrali basketbal a potom pozerali Divoké vlny na Dušanovom mobile. V nedeľu sme sa rozdelili. Jedna polovica išla do múzea a druhá k Dušanovej tete. Odtiaľ rovno na stanicu a domov. Martin

  Po dlhom štvrtkovom balení sme v piatok vyrazili. Ráno sme sa stretli na stanici a odštartovali do Mesta, kde sme zas prestúpili na iný kár do Mikuláša. Na stanici som stretol môjho milovaného bratranca, ktorý bol taký milý a odprevadil nás do našej vysokej ubytovne. Tam sme pobudli hodinu a vybrali sme sa na pamätník nad Liptovským Mikulášom. Tam sme sa podpísali a odfotili. Večer sme sa vlastnou stravou nasýtili a na druhý deň skoro ráno sa pobrali spať. Deň 2: Tuším sme sa zobudili veľmi skoro a hneď zbehli busom do Jasnej. Odtiaľ sme sa preleteli lanovkou na Chopok, po novom Čopok. Bohužiaľ, lanovka viedla len do polovice kopca a tak sme po tých nanič kameňoch vyšli až na vrch. Tam sme sa napapkali. Občerstvili sme sa v reštaurácii čajom a išli dole. Cesta busom naspäť ubehla rýchlo. Potom sme sa ešte pomotali po LM a večer sme si pozreli film. Ráno som sa zobudil a išiel sa naraňajkovať. Pobalili sme sa, išli sme si zahrať basketbal a išli do mesta. Tam sme pokukali jedno múzeum a potom sme sa ja, Petra, Martin a Peter odpojili a išli navštíviť moju tetu na druhý koniec mesta. Tá nás odprevadila na stanicu, kde sme sa rozlúčili s mojím bratrancom a tetou a odišli do vlaku. Cesta bola v pohode. Celkové hodnotenie: 90% - bol tam Peter... ale mal repárky Dušan