PO 20. ROKOCH

26.apríl 2008

  Mnohí tomu nechceli veriť, keď sme im poslali pozvánku, že to bolo už pred viac ako dvadsiatimi rokmi, kedy jeden človek začal pracovať s deckami v Starej Turej. A predsa je to pravda – pred viac ako dvadsiatimi rokmi Peter Ištoňa začal pracovať s jednou skupinkou. Nakoniec sa práve títo ľudia stali jeho prvými, ale určite nie poslednými „deťmi“, na ktoré teraz môže byť právom hrdý. Od toho dňa sa uňho vystriedalo množstvo deciek, ktoré mali radi prírodu, turistiku, radi sa bavili, vymýšľali rôzne hry, len aby si zaplnili voľný čas. Ani teraz tomu nie je inak, no keďže dvadsať rokov je dvadsať rokov, rozhodli sme sa, že taká malá stretávka by

nebola celkom od veci. Presne tak, ako keď sa oslavovalo prvých desať rokov existencie, muselo sa osláviť aj ďalších desať. Celé týždne sme rozmýšľali nad tým, kde, ako, kedy sa taká skvelá akcia usporiada. Keď už bol dohodnutý dátum, začali sme pracovať hlavne na tom, aby sme pozvali všetkých, ktorí za celých tých dvadsať rokov turistický navštevovali. Verte alebo nie, ale nebolo to vôbec ľahké. Nakoniec sa však podarilo poslať toľko pozvánok, koľko sme len boli schopní. Konečne nadišiel deň oslavy a veľkej stretávky. Počasie nám prialo, bolo krásne, teplo, slniečko svietilo – čo viac by sme si mohli priať? Celé sa to spáchalo na chate na Dubníku, takže to tam všetci poznali. Začiatok programu bol o tretej poobede, no už pár hodín predtým sa začali objavovať prvé známe, aj keď možno trošku staršie tváre.

Prišli k nám z rôznych kútov Slovenska, dokonca Česka. Potešila nás aj návšteva uja Matejku, Heli a Maja, ktorí síce nepatrili do našej organizácie, ale do trenčianskej, ale boli dlho súčasťou nášho života, a preto sme boli radi, že prišli. Prišla nás pozrieť aj vedúca Fénixu Evička Pintérová, ktorá nám zaželala len to najlepšie na minimálne dvadsať ďalších rokov. Bolo to veľmi milé – ďakujeme. Všetci, ktorí prišli, si aj cez svoj možno trošku nabitý program našli čas a prišli sa na nás pozrieť, za čo im všetci tiež veľmi pekne ďakujeme. No aby sme sa vrátili k oslave – tento krásny deň sa začal presne tak ako každý očakával – príhovorom vedúceho. Potom nasledovalo pár príjemných prekvapení – chalani spravili menšie šokové situácie ako vedúcemu, tak aj Slávke. Každý dostal kyticu a krásny obraz aj s venovaním. Myslím, že Slávku najviac dojalo, keď dostala kyticu od pána vedúceho so slovami „tej najdôležitejšej osobe z celého turistického“. Aj si trošku poplakala, ale to k tomu

patrilo. Dokonca aj Feši dostal darček – ako jediný je totiž členom turistického od jeho vzniku, a tak dostal koláž svojich fotiek od mala až po súčasnosť. Musím povedať, že ostal pekne prekvapený. Keď už bolo po oficialitách, pustila sa prvá časť premietania, na ktorom sme sa dosť pobavili. Ani si neviete predstaviť, aké fotky dokáže človek spraviť, najmä keď to nečaká. Medzi premietaním sme si robili krátke prestávky, aby sme sa mohli porozprávať, vďaka Majke sme dokonca mali aj skvelú tortu, mali sme aj gulášik, náladička bola úžasná. Neskôr večer sme sa presunuli k ohňu, kde sme podľa tradície hrali na gitare a spievali. Poslední „oslávenci“ odchádzali o pol štvrtej ráno, takže sa dá usudzovať, že zábava bola dobrá dlho do noci. Pri odchode dostal každý jeden človek na pamiatku koláž fotiek – výber za celých 20 rokov. Tí, ktorí prišli, určite neoľutovali, a tí, ktorí z nejakých príčin prísť nemohli, môžu iba ľutovať, že nezažili taký parádny deň, na ktorý len tak ľahko nikto nezabudne. Ako Slávka povedala – „ Bola to akcia number 1!“ Bobba