Potulky po kopaniciach

8.maprec 2008

  V stredu sme sa tak rozprávali, že sme už dlho nikde neboli. Keďže sme sa chceli trošku poprechádzať, dohodli sme sa, že skočíme na Hniliky a potom sa uvidí. Tak sme sa teda v sobotu stretli o deviatej pred klubovňou, kam nás prišiel pozrieť dokonca aj Milan, aj keď s nami neišiel. Vyrazili sme za krásneho slnečného rána a dúfali sme, že sa nám to počasie nepokazí. Ako sme sa tak išli cez Hniliky, chalani zrazu zbadali niečo, čo by sme v normálnej prírode určite nečakali – záchod. Samozrejme sa s ním museli hneď odfotiť, tak sme mali takú menšiu prestávku. Kým sme vyšli na koniec cesty, počasie sa nám trošku pokazilo – slnko síce ešte svietilo ale neskutočne fúkal vietor,

tak nám začala byť poriadna zima. Ale nedali sme sa zastrašiť a pokračovali sme ďalej. Kúsok pod Lazmi sme sa rozhodovali, kam ďalej. Každý chcel ísť niekam inam, tak sme sa nakoniec rozhodli pre cestu, ktorou sme ešte nikdy v živote nešli – a to ste mali vidieť. Cesta rozbúraná od kolies nejakých veľkých áut, celá blatová. Chvalabohu že to bolo aspoň zatvrdnuté, ale aj tak sme boli špinaví až za ušami. Zišli sme do Topoleckej, kde sme si spravili veľkú obedovú prestávku. Spapali sme, čo sme mali a vydali sme sa na

nekonečnú cestu dole Topoleckou. Neverili by ste, ale po tej asfaltke neskutočne bolia nohy. Keďže sme ale boli na turistike zrovna na MDŽ, dostali sme od pána vedúceho snežienky – každá baba jednu. Také menšie prekvapkanie na záver. Do Turej sme prišli krásne premrznutí, ale s dobrou náladou a mali sme za sebou parádne prežitý deň, takže sme sa nemali na čo sťažovať, dokonca ani na tú asfaltku. Ako vždy, všetci tí, ktorí mali na práci niečo iné ako my, mohli ľutovať. Bobba