Vrátna dolina – chata
19. - 21.október 2007
Už dosť dlhý čas sme sa snažili presvedčiť naše „vedenie“, aby sme vyrazili niekam na víkend na chatu. Proste zažiť víkend
lný srandy. Môžete to brať aj ako školenie, ako prežiť celý víkend s vlastnou stravou. Nakoniec sa nám ich podarilo
presvedčiť a oni vybavili chatu vo Vrátnej doline, konkrétne v dedinke s názvom Belá. Keďže sme išli na celý víkend,
podarilo sa nám uliať sa zo školy. Cestovali sme totiž hneď ráno vlakom až do Žiliny a potom autobusom do Belej. Cesta
ubehla super, bola celkom sranda, aj keď sme vo vlaku sem tam zaspávali. Nacestovaní sme už boli dosť, preto sme boli
radi, keď sme konečne našli náš penzión. A aby ste vedeli, bol priam nádherný. Nebudem vám ho tu celý opisovať, aby
ste nezávideli, ale myslím, že také super bývanie sme asi ešte nikdy nemali. No ale aby som príliš neodbočila od témy
– prišli sme tam chvíľku poobede a hneď sme sa začali zoznamovať s prostredím. Začali sme sa pripravovať na večerný
ohník, ktorý sme si založili v krbe, čakali sme, kedy príde aj zvyšok osadenstva, lebo poniektorých nepustili zo
školy a tak museli ísť autom. Konkrétne išlo o Maťku a pána vedúceho, aj keď toho nedržali v škole, ale v robote.
Tento víkend bol tiež určený sľubu, ktorý sme pilne pripravovali a na ktorý sme sa tešili. Ide o to, že už sme mali
dosť členov, ktorí ešte nemali sľub a tak sme sa rozhodli, že práve prišiel ich čas. Jarko sa tomu dokonca vyhýbal
už pár rôčkov, ale teraz sa mu nevyhol. Nemôžem rozprávať, čo sa na takom sľube robí, lebo to je prísne zakázané.
Kto ho už absolvoval, vie, o čo ide a koho to ešte len čaká, sa to včas dozvie. No ale vrátim sa späť – Maťa aj
vedúci prišli navečer, keď sme už boli zabývaní. Večer bol v krbe zapálený ohník, hralo sa na gitare, dokonca sa
premiérovo ukázal aj Jarko, a aby ste vedeli, išlo mu to perfektne. Spať sme išli celkom neskoro, ale ráno sme boli
aj tak čulí ako rybičky. Vstávali sme o ôsmej, lebo o deviatej sme mali odchádzať na autobus, pretože sme išli na
turistiku za prvým snehom. Lenže keď sme sa ráno zobudili, nikomu sa na turistiku ísť nechcelo. Dokonca keď sme otvorili
okná, zbadali sme, že cez noc nám krásne nasnežilo a snežilo aj celé ráno. Bohužiaľ sa nám nepodarilo presvedčiť vedúcich,
že sa nikam nejde, lebo (ako Maťka múdro poznamenala) hora prišla k Mohamedovi, preto Mohamed nemusí ísť k hore. Bolo to
myslené na ten sneh. Tak sme sa teda nakoniec niečo po deviatej vytrepali z chaty, odviezli sme sa autobusom kúsok za
Terchovú a vydali sme sa na cestu na Sokolie. V autobuse sme dokonca nabrali aj Čepa, ktorý s nami išiel aj s frajerkou.
Bola nám strašná zima, pretože sme nečakali toľko snehu, ale nakoniec sme sa zahriali chôdzou a bolo dobre. Len sme nesmeli
stáť. Cesta bola dosť zaujímavá, lebo polku sme išli prudko hore, druhú polku prudko dole a po schodoch. Keď sme konečne
znovu stúpili na normálnu cestu, poniektorým sa strašne triasli nohy. Došli sme dolu do Terchovej, kde sme si vybehli ešte
za Jánošíkom, a potom sme už sedeli v pizzérii, pretože sme mali dosť času na autobus. Trošku sme sa teda zahriali, dali
sme si výbornú pizzu a už sme sa zberali na autobus do Belej. Do penziónu sme prišli vymrznutí na kosť, preto sme sa hneď
vrhali pod teplú sprchu. To bol priam super pocit. Tí, ktorí mali robiť večer sľub, ešte dorábali veci, ktorými sa chceli
prezentovať (chalani niečo úžitkové, baby niečo okrasné – len z prírody), ostatní len oddychovali pri telke alebo v posteli
a tešili sa na večer. Vtedy sa mal totiž začať sľub. Prebehlo to celkom ľahko, decká a mládež sa predviedli v celkom slušnom
svetle, prisahali, na čo mali. Potom sa už iba spievalo, hralo na gitarách, opekali sa špekáčiky, aj keď len v krbe a bola sranda.
Večer, keď sa vedúci zase porúčali, sme sa ešte zložili pri telke alebo na izbe a rozprávali sme sa dlho do noci. Veď vo vlaku sme
si mohli pospať. Ráno sme vstávali všelijako, ale o ôsmej sme už boli hore všetci. Pomaly sme sa pobalili, dojedli sme, čo sme
mali, upratali sme za sebou a už bol čas spraviť záverečnú fotku a ísť na autobus. Teda ísť – museli sme bežať o život, lebo
sme si neuvedomili, koľko je hodín a nakoniec nám na cestu ostávali tri minúty. Našťastie sme celkom dobrí bežci a tak sme
dobehli presne načas. Ale ak môžem povedať, nikdy viac takú rannú rozcvičku zažiť nechcem a myslím, že so mnou budú všetci
súhlasiť. No nakoniec sme teda všetko perfektne postíhali, vlak nám išiel priam ideálne a tak sme domov prišli niečo pred
druhou. Boli sme síce trošku nevyspaní, ale zase bohatší o nové zážitky. Ešte raz teda medzi nami vítam nových členov –
Jarka, Dušana, Peťa, Eriku, Tomáša a Branka. Dúfam, že s nami vydržíte čo najdlhšie.
Bobba
Tento víkend sme sa rozhodli ísť za krásami Slovenska do Terchovej. Vlastne sme bývali v dedinke Belá v krásnom penzióne. Najsamlepšie bolo to, že vedúci s „kidmi“ bývali inde ako my skoro dospelí a 2 dospelí. V našej chatičke bolo útulne, mali sme krásnu kuchyňu a zaujímavú spoločenskú miestnosť. Izby boli nádherné. Každý večer sme sedávali pri našom „rodinnom krbe“. Tam sme spievali, hrali na gitare a opekali. V sobotu ráno nám krásne nasnežilo a náš vedúci Peťo nám povedal, že pôjdeme na turistiku za prvým snehom. Keďže snežilo, tak sneh prišiel za nami a s Bobbou sme si mysleli, že sa turistika konať nebude. Hm, smola, naše predvídanie nevyšlo. Išli sme na nádhernú turistiku. Bola naozaj pekná zasnežená príroda. Turistiku sme zakončili posedením na obede v jednom zaujímavom podniku. Večer sme sa všetci osprchovali a tešili sme sa na sľub, ktorý robili naši kamaráti. Sľub dopadol výborne. Večer bolo zase posedenie pri ohni. Potom sa išlo spať a ráno sme sa plný elánu pobalili, poupratovali sme a odišli sme. Skoro sme nestihli autobus, ale šťastie nám prialo. Cesta domov bola veselá. Tento víkend bol naozaj krásny a zábavný.
maťka
V piatok, sobotu a v nedeľu sme boli v Belej. Bolo nám dobre, lebo sme robili sľub. Peter vyprával zo sna po arabsky, tak ho Maťa preplieskala a deň predtým Dušan chodil po izbe, keď bol námesačný. Boli sme na Sokolí a zažili sme aj sneh. V piatok, keď sme prišli, hneď sme sa s Dušanom a Petrom pustili do výroby úžitkového predmetu. V sobotu sme to po namáhavej turistike dokončili, zaspievali sme si s gitarou a prišiel ten očakávaný sľub. Po sľube sme si ešte zaspievali vhodné aj nevhodné (nevhodné až po odchode vedúcich) pesničky, porobili sme hnusobu a išli sme spať. Ráno sme išli do obchodu a keď sme už boli zbalení, hromadne sme si sadli pred televízor a pozerali sme Kultúrny dom a s napätím sme čakali, kedy pôjde okolo nejaký domorodec. Keď nikto nechodil, zobrali sme sa a išli sme ostatným zakývať do kamery. Vrátili sme sa do penziónu a len tak - tak sme stihli autobus do Žiliny. V rýchliku už bola pohodička až na to, že Maťka sa bála ísť sama na WC, tak som musel ísť s ňou a pred hajzlom ju čakať.
jarko
Náš výlet sa začal v piatok poobede. Začali sme tým, že sme behali po izbách. Tým sme piatok aj skončili. V sobotu sme začali s prvým výletom. O 9:00 sme vyrážali od penziónu k autobusu. Keď sme došli na miesto, tak sme sa vybrali na kopečky. Z kopčekov sme zišli do Terchovej. Tam sme boli na pizzu. Z Terchovej sme sa vrátili späť do penziónu. Potom sme zas behali po izbách. Tak sa skončila sobota. V nedeľu sa skončil náš výlet. Okolo 10:00 sme opustili penzión Janka. No na koniec bola šťastná cesta domov.
tomáš
Vrátna dolina je nádherná, je tam sranda a hlavne ten penzión Janka bol extra, lebo tam boli super izby a ubytovanie. Hrozné bolo, keď tam snežilo, ale aj tá turistika. Mali tam super prírodu. Boli sme aj na pizzu a mali sme tam aj TV, v ktorej naj program bol Kultúrny dom.
braňo
Cestovali sme v piatok, takže sme nešli do školy. Akonáhle sme prišli do Žiliny, začalo pršať. Dážď vydržal až do Belej. Ja s Danom sme vyfasovali izbu s kidmi, hneď sme ich uzemnili. V sobotu sme išli na turistiku na Sokolie. Bolo tam veľa snehu. Keď sme prišli naspäť na chatu, pripravili sme sľub. Po sľube sme ja s Danom na izbe spacifikovali Petra. V nedeľu sme išli domov.
vysvetlivka: kidi – deti pod 15 s výnimkou Dana
martin
Cez víkend sme boli vo Vrátnej v Belej. V piatok sme išli vlakom – cestovanie s taškami bolo na nič. Našťastie sme v ZA neboli moc dlho. Tešil som sa na to, že konečne budem mať sľub. Ubytovní sme boli v penzióne Janka. Hneď ako sme prišli, išli sme do prírody hľadať nejaké drevo na predmet, ktorý sme mali vyrobiť. Keď sme boli vonku, začalo snežiť. Aj keď sa to hneď topilo, na druhý deň bolo všade nasnežené. V sobotu sme boli na turistike na Sokolí. Kým sme vyšli, sneh sa roztopil. Dole sa išlo dosť zle kvôli blatu a lístiu. Večer sme robili sľub. Museli sme sľúbiť, že neporušíme prísahu. Neskôr sme grilovali a Jaro a Peťo hrali na gitare. Večer sme ešte posledný krát pozerali Kultúrny dom (zaujímavý TV program, ktorý celý deň zobrazoval miestny kultúrny dom) a išli sme spať. Ráno sme odišli domov.
dušan
V piatok o 10:00 sme vlakom odišli do Žiliny a potom autobusom do Vrátnej doliny. Ubytovali sme sa a tí, čo nemali sľub, išli do lesa hľadať niečo naňho. Našli sme a išli sme naspäť do ubytovne. Večer sme si zahrali na gitare, pozreli telku a išli sme spať. Na druhý deň ráno sme sa zobudili, pozreli cez okno a snežilo. Cez deň sme išli na vrch Sokolie. Na vrchu bolo 1 – 4 cm snehu. Potom sme sa išli pozrieť na kus kovu v tvare Jánošíka. Potom sme išli na ubytovňu a pred tým na pizzu. Potom si každý dve hodiny robil, čo chcel. Večer sme robili sľub. Potom sme spievali, opekali, a potom sme išli pozerať telku. Potom sme išli spať. Ráno sme sa pobalili a išli sme na autobus. Z autobusu sme išli na vlak a odtiaľ domov. Doma som sa učila.
erika
Bolo tam super. Keď sme prišli, tak sme hneď začali robiť sľub. Potom sme išli von do lesa a začali sme zrezávať nejaké konáre – na sľub. Na druhý deň ráno sme si zapli super kanál v telke, ktorý sa volal Kultúrny dom. Tam snežilo, tak sme sa pozreli von a tam snežilo tiež. Potom sme išli von a začali sme sa guľovať. Keď sme išli na turistiku, tak sme išli autobusom a potom sme sa začali guľovať, ale všetci boli proti mne, takže sa to nedalo zvládnuť. V noci prišli Maťa aj Mucha na WC. Keď prišla Maťa, tak som začal niečo hovoriť po arabsky a potom mi Maťa dala facku. Ale ja si na nič nepamätám, ani že by som niečo hovoril. Noc predtým sa Dušan zobudil, že mám zažať, tak som zažal, ale on niečo hovoril. Potom asi za pol hodinu začal chodiť po izbe a do každého štuchať. Mali sme tam jednu voľnú posteľ, ktorej sme sa nemohli ani chytiť. Potom Tam Jaro hodil svoj „šlabikár“ a všetci začali kričať, ale Jaro išiel ďalej na WC. Večer ma tam všetci bili a ja som sa musel brániť. A to je asi všetko, čo sme zažili.
peťo