... a ešte raz bunker7.október 2007
Keďže o necelý týždeň tu máme pochod, rozhodli sme sa, že by sme mohli ísť urobiť posledné úpravy bunkra pred veľkým dňom.
Tak sme sa teda stretli ako vždy o deviatej pred Mestským úradom. Potrebovali sme tam dopraviť aj motorovú pílu, preto sa
poniektorí odviezli autom, aby sa jej náhodou po ceste niečo nestalo.
![]() No keď už sme boli všetci šťastne na mieste, začali sme makať. Teda ako kto. Chalani, ktorí priniesli pílu, sa hneď pustili do práce a začali píliť všetko to drevo, ktoré sme tam prichystali predtým. Išlo im to jedna radosť. Medzitým som pozametala všetko, čo sa pozametať dalo, ale príliš mi to nepomohlo. Stále niekto niečo pílil, rezal, behal kade-tade, preto všetko, čo som pozametala, bolo hneď špinavé. ![]() Ale nevadí, veď nepozametáš si , keď môžeš? Poniektorí skoro celý deň sedeli pri ohníčku, ohrievali si paprčky a pracovali iba keď ich prinútili. Ale veď aj taký ľudia musia byť. Chalani opravili lavičku, jednu novú dokonca prirobili, aby si mali ľudia kam sadať. Dokonca bola tak strašne ťažká, že ju na miesto museli prenášať kompletne všetci chalani, ktorí tam boli. ![]() A dokonca sme boli svedkami historickej udalosti – Zdenko si upratal záhradku!!! Feši potom vyrobil nový a priam perfektný rám na tabuľu, ktorá nám visí v bunkri a trošku nám začala hniť. Pripravili niekoľko ďalších paličiek na opekanie, ponosili všetko drevo do šopy, no proste spravili sme toho za dnešný deň strašne veľa moc. ![]()
Školopovinní ľudia sa museli nakoniec pobrať domov trošku skôr, pretože sa museli učiť. Ale šak všetci sme došli domov
zdraví (nechýbali nám žiadne končatiny) a bohatší o ďalšie zážitky. Ako vždy aj dnes môžu ľutovať všetci tí, ktorí sa
ulievali a neboli s nami.
Bobba |