Ródeo 2007

22.september 2007

  Na počudovanie aj tento rok sa konalo ródeo a predstavte si takú vec, že sme znova išli pomáhať. Pre tých, ktorí nevedia, o čo ide, každoročne chodíme na ródeo tak trošku vypomáhať pri vyberaní vstupného. Je to fakt haluz, keď máte nadvládu nad dospelými. Teda aspoň v tom, že od nich beriete peniaze a oni, či chcú alebo nie, musia vám ich dať. No ale vrátim sa späť. Takže zraz sme mali ako vždy pri klubovni o ôsmej, lebo o deviatej sa nám začínala fuška.

  Počasie nebolo nič moc, ale chvalabohu sa nakoniec vyčasilo a bolo krásne slnečno. Po ceste sa pár ľudí necítilo veľmi dobre, museli sme si robiť zastávky, ale šak nakoniec sme to všetci zvládli bez nejakej väčšej ujmy na zdraví. Keď sme konečne boli všetci na mieste t.j. na hlavnej bráne pri parkovisku, organizátori nám doniesli altánok, aby sme si ho postavili.

  No to ste mali vidieť. Chytili sa toho „páni inžinieri“, tak to potom aj tak dopadlo. No ak to nestavali 15 minút, tak ani sekundu. My múdrejší sme sa im do toho neplietli a radšej sa z nás stali tichý pozorovatelia. Nakoniec sa im to ale predsa len podarilo a my sme mohli začať makať. Pár chalanov vybehlo na vchody pri ohrade (od Cetuny, od pamätníka), pár ich odišlo na parkovisko a 5 nás ostalo na hlavnej bráne. Nebolo to síce veľa (určite menej ako po minulé roky), ale stíhali sme všetko.  

  Zo začiatku sa nám robilo dobre, boli sme svieži. Na obed nám priniesli tradičné párky. Poobede začalo trochu pripekať a začali sme byť uťahaní. Ku koncu sme už len silou vôle kráčali k autám, boleli nás kolená, celé nohy, ale keďže sme silní na duchu aj na tele, celý deň nás neopustila dobrá nálada a preto sme si ten deň priam super užili. Aj keď boli takí špekulanti, ktorí chceli prejsť bez platenia a my sme sa s nimi museli hádať, náladu nám to nejako extra nepokazilo. Končili sme o šiestej večer.  

  Ako organizátori sme boli ešte pozvaní na guláš do zrubu. Po celodennej šichte sme to ani nemohli odmietnuť. Tak sme sa vytrepali ešte na guláš a potom sme už konečne išli domov. Po ceste sa ešte pár ľudí odpojilo pri krčmičke, tak sme prišli domov v obmedzenom množstve. No aj napriek všetkým maličkým nepríjemnostiam, ktoré sme v ten deň zažili, to bolo zase jedno super vydarené ródeo. Dosť sme zarobili, tak dúfam, že nás zavolajú aj na budúci rok.  Bobba