Klačno
13. - 15. apríl 2007
Tak to konečne prišlo. Po pol roku sa konečne splnilo naše želanie a konalo sa stretnutie našej letnej školy. Naplánovalo sa to úžasne, lebo
v tom čase mali naši vedúci zase poradu, tak sme zabili dve muchy jednou ranou. Oni sa venovali svojim záležitostiam, ktorým by sme my asi
ťažko rozumeli, a pre nás bol naplánovaný iný program. Na miesto činu sme prišli okolo pol šiestej.
Väčšina ľudí už tam bola, a tak začalo veľké vítanie. V ten deň sme mali iba večeru a po nej iba krátky príhovor od dospelákov. Potom sme si mohli robiť, čo sme chceli. Keďže sme sa tak dlho nevideli, mali sme si čo povedať, preto sme nešli spať práve skoro. Na druhý deň už sme mali dopodrobna naplánovaný deň. Doobeda sme tkali niečo také, čo sa malo podobať na malé tašky, ale keďže sme to v živote nerobili, podarili sa nám tak maximálne koberčeky.
No aj tak sme na to boli pyšní, lebo to bolo teda riadne namáhavé. By ste neverili ako. Všetko nás bolelo, poniektorí to dokonca vzdali a svoje výtvory ani nedokončili. Ale aj tak to bolo zaujímavé. Poobede sa dobrovoľníci vydali na Kľak. My, ktorí sme sa radšej obetovali a ostali sme na ubytovni, sme mali na pláne vyrobiť pár placiek z dreva. Išlo to celkom dobre a vyrobili sme pár pekných kúskov, ktoré pochválila aj predsedníčka FÉNIX-u.
Boli sme na seba patrične hrdí. Večer sme mali také rozlúčkové posedenie, ktoré vyvrcholilo do diskotéky. Dokonca sme si aj zasúťažili. My, decká, proti dospelým. Tí sa snažili síce zo všetkých síl, ale aj tak sme už od začiatku vedeli, že na mladú generáciu nemajú. Dokonca nás chceli tak trošku podviesť, ale nedali sme sa a zaslúžene sme ich porazili. Potom začala diskotéka.
Neboli tam síce žiadne super hity, ale celkom sa to dalo. Veď keď je nálada, dá sa tancovať na všetko. Do postelí sme išli vybláznení a spokojní.
Ráno sme sa už iba pobalili a pomaly sme sa začali rozchádzať. Bol to úžasný víkend a dúfam, že si ho ešte minimálne pár krát zopakujeme. Veď
už teraz sa tešíme na ďalšie stretnutie, ktoré máme naplánované.
Bobba
