Pamätníkmi Bielych Karpát - 11. ročník

7.október 2006

  Ako každý rok aj teraz sa konal Pochod Pamätníkmi Bielych Karpát. Na začiatku sme všetkých, samozrejme, pekne privítali a keďže máme dobré zdroje, dozvedeli sme sa, že pán Gažík mal tento rok 80 rokov, tak sme mu pekne zablahoželali. Bol dosť prekvapený, ale potešil sa. Pán vedúci nám predstavil aj svojho kolegu z Ruska, ktorý išiel s nami. Hneď nato nám Dano vysvetlil hru, ktorú si pripravil a ktorá sa mala hrať celú cestu až do bunkra.

  Išlo vlastne o to, že každý, kto chcel hrať, dostal kartičky a celú cestu nesmel povedať ÁNO a NIE. Ak to niekto povedal, musel odovzdať kartičku tomu, kto ho nachytal. Kto mal najviac kartičiek, vyhral. Potom sme už mohli konečne vyraziť. Deň nám začal krásne, preto sme už na prvej zastávke vyzliekali bundy, aby nám nebolo príliš teplo. Keďže sme nejakí zdatní turisti, Filipko, Maťa a ja sme ostatných trošku odbehli, ale vždy sme ich potom aj počkali. Na poslednej zastávke sme si zahrali ďalšiu hru. Porozhadzovali sme po zemi balíčky so sladkosťami a deti ich mali potom hľadať.

  Nakoniec sme aj tak prišli do bunkra ako prví a s nami, samozrejme, aj Radka a Paťa, ktorá bola v bunkri vôbec prvýkrát. Do bunkra sme prišli celkom skoro a mali sme veľa času, lebo autobus nám išiel až o pol piatej. Tak sme si opekali, porozprávali sme sa s tými, ktorí nešli s nami, ale boli v bunkri skôr ako my, lebo išli na bicykloch. Neskôr sa ukázal Marcel Pribiš s kamošmi a priviedli so sebou aj dvoch psov. A naozaj krásnych psov. Keď všetci prišli, dostali sme aj pamätné listy.

  Potom bolo vyhlásenie Danovej hry. Ukázalo sa, že najukecanejšia bola Erika, ktorá získala 28 kartičiek. Keď si všetci opiekli a najedli sa, začali sme sa postupne rozchádzať. Niektorí išli pešo až do Starej Turej, iní chvíľku počkali a išli na autobus. Nakoniec sme teda prišli domov a myslím, že všetci mali pekné zážitky z tohto dňa. A určite sa tešíme na budúci, dvanásty, ročník.  Bobba