Podjavorinská 50

20. máj 2006

  Ako každý rok, aj teraz sme dostali na starosti zorganizovať 10 kilometrovú cestu na Dubníku. Vždy hrávame nejakú rozprávku, a nebolo to inak ani teraz. Hrali sme Fantagíro. Tento rok sme sa trošku báli, či nám niekto príde, pretože ráno trošku pršalo. Ale nakoniec sa pekne vyčasilo, takže to bolo v pohode. Z Turej sme odchádzali o ôsmej, takže sme sa zase nijako extra nevyspali. Keď sme tam prišli, spravili sme si generálku rozprávky a čakali sme, kedy začnú chodiť ľudia. Hrať sme začali až o jedenástej. Najviac sme sa zasmiali, keď mala Radka, ktorá hrala Fantagíro, strieľať z luku. Šíp sa jej vyšmykol a vôbec nevystrelil. Ale šak aj to musí byť. Na štadión sme prišli už okolo dvanástej. Keď sme sa pekne najedli, dostali sme diplomy, začali sme sa rozchádzať domov. Bol to pekne strávený deň, takže tí, ktorí sa na nás neboli pozrieť, môžu ľutovať, a dúfam, že na budúci rok nás tam bude viac. Bobba

  V sobotu sme boli na Podjavorinskej päťdesiatke a hrali sme tam divadlo. Bola tam haluz. Hlavne vtedy, keď sme s Danom hrali súťaž, kto si dá do úst viac cukríkov. Dano vyhral. Dal si 14 cukríkov. Ja už som ich nemal kam dávať, lebo som nemal miesto v ústach. Divadlo prebehlo bez problémov. Keď sme ľuďom ukázali svoje herecké talenty, odobrali sme sa do turej (konkrétne na štadión), kde sme si dali párky, porozprávali sa a najedení sme sa odobrali domov. Jaro

  Hrali sme rozprávku Fantagíro. Keďže nebolo moc pekné počasie, neprišlo moc ľudí. Rozprávku sme odohrali celkom pekne, teda aspoň nám sa to páčilo. Bola sobota. Do cieľa sme dorazili všetci bez úrazu, dali sme si párky s vynikajúci vynikajúcim čajom a ešte sme aj dostali diplom. A ja a Boba sme prišli do cieľa prvé!!! A keďže ostatným to trvalo tak dlho, tak sme im tlieskali, aby sa cítili tiež tak dobre ako my. Maťka

  Ako každý rok, tak aj tento rok sa uskutočnila Podjavorinská päťdesiatka, ktorú sme všetci prežili výborne. Stretli sme sa pri MsÚ, kde sme sa zapísali a pobrali sme sa na miesto ako každý rok. Keď sme prišli, museli sme robiť generálku. Potom sme sa po ceste rozdelili a čakali na divákov. Keď prichádzali, po ceste mali za úlohu všelijaké hry, ktoré sa dali splniť veľmi ľahko. Po všetkých uskutočnených úlohách sme sa všetci postavili na miesta. Hrali sme rozprávku Fantagíro. Po skončení rozprávky sme sa uklonili a ďalej pokračovali v ceste. Niektorí sa vrátili dlhšou, ale bezpečnejšou cestou a iní tou istou, ktorou sme prišli. Koniec našej 10km P50 sa konal na štadióne, kde všetci dostali párky a takisto aj diplom. Asi určite to tak bude aj v nasledujúcej päťdesiatke. A na koniec cesty nás čakal dobrý pocit, že sme prekonali krátku a ľahkú cestu. Gabča

  V sobotu sme išli hrať divadlo. Išli sme tam na bicykloch. Bola tam veľká sranda. Robil som hru, v ktorej mali hľadať moju stratenú korunu. Potom sme začali hrať divadlo. Divadlo sme odohrali. Jedným slovom bolo tam dobre a všetko sa dobre skončilo a ešte k tomu , že potom sme išli na štadión sa poriadne najesť. To je už koniec. Tommy

  Dňa 20.5. ráno sme sa stretli všetci na bicykloch pred mestským úradom. Museli sme sa nahlásiť u Slávky, aby sme na konci dostali diplom. Trošku začalo popŕchať, ale po chvíli prestalo, a tak sme sa vybrali na cestu. Na benzínke sme zastali, aby si niektorí z nás mohli nafúkať bicykel. Cesta nebola až taká náročná, ako sa mi vždy zdala. Po príchode tam sme si vzali veci na prezlečenie a išli sme sa pripraviť na rozprávku. Ako každý rok sme si najprv spravili generálku. Potom sme sa rozostúpili po ceste a pripravili sme divákom rôzne hry. Neprišlo ich príliš, ale aj niečo je dobré. Hra prebehla bez väčších komplikácií, ale nebola až taká dobrá, ako tie predchádzajúce. Cestou naspäť sme sa rozdelili a ja som išla iba s Gabčou, ale prišli sme živé a zdravé. Cieľ nebol ako obvykle na učilišti, ale na štadióne. S pozdravom a dobrým pocitom  Aďa