Bezovec - Jesenná oddielová škola

14.-16. október 2005

  14.10. sme sa vybrali na chatu na Bezovec. Nám sa ušla chata ADAM. Ja, Paťa, Aďa a Gabča sme boli v hornej štvorke. Oproti nám boli Romča so Zuzkou. Pod nimi boli Urbi, Zdenko, Kečo a Čepo. Na ďalší deň sme mali školenie o ohňoch, ako sa zbaliť, uzly, hry, orientácia a KPZ. Po školení sme robili sľub. Na večeru bol segedínsky guláš a zjedla som aj za Paťu, lebo ona to „neľúbila“. Posledný deň cestou naspäť sme išli cez hrad Tematík. Tam sa mi podarilo zablatiť celé botasky aj rifle a Verči sa roztrhol batoh a popadali jej cibule. Paťa ich pod kopcom zbierala. Na chate bolo super. Už sa všetci tešíme na ďalšiu.Kača 1 (Radka)

Tento víkend sme boli na Bezovci. Bol to Skipark pod Tematínom. V piatok sme sa zišli na vlakovej stanici. Okolo 7:00 sme prišli na miesto. Bývali sme v 3 chatkách – volali sa Róza, Adam, Nora. V NORE sme bývali my – super zloženie (Maja, Petra, Martin, Filip, Dano, Verča, Maťa, Milan a ja). Každú noc sme išli spať o štvrť na tri a vstávali sme o ôsmej. Ale dalo sa to v pohode zvládnuť. Prvý večer sme mali na chate vedúcich stretnutie. Ako vždy sa hralo na gitare, spievalo sa. Okolo 11:00 sme sa všetci vytratili a išli sme na vlastné chatky. Na druhý deň sme mali „menšiu“ vychádzku po okolí. Keď sme sa vrátili, mali sme školenie. Bolo celkom zaujímavé, aj keď nám bola trochu väčšia zima. Inak v pohode. Okolo tretej sa školenie skončilo. Potom mali „noví“ členovia robiť sľub a mi sme mali voľno. Večer bol sľub a nočná hra. V noci, okolo pol druhej, nás na chate chytil veľký hlad, a tak sme jedli, čo sme našli. Surové špekačky, chlieb, pašteky...To bola hostina. V nedeľu sme išli domov cez Tematín. Teda ja a Maja sme išli kúsok cesty autom, lebo sme nemohli chodiť. Na ostatných sme potom museli 3 hodiny čakať v jednej reštaurácii (krčme). Domov sme sa dostali okolo štvrtej. Bolo úplne super – skvele. Dúfam, že sa čoskoro zas vyberieme na nejakú chatu. Bobba

  Minulý víkend bol super, lebo sme sa dohodli, že ho strávime na chatách na Bezovci. Naša chata sa volala Nora. Tu sme si užili svoje. najlepšie bolo, keď nám Zdenko v spoločenskej miestnosti praskol Milanov „smradľavý sáčok“ a chytil nám vchodové dvere, tak som musela vyliezať von oknom. Potom sa mi páčilo, ako robili určití ľudia sľub, a to: Filip, Radka, Paťa, Verča, Romča, Zuzka, Dano. Ich výrobky boli pekné, no aj tak sa mi najviac páčila Patina práca. Po sľube sme mali bobríka odvahy. Ja a Verča sme ho museli opakovať, lebo sme sa čakali v lese. V nedeľu, keď sme odchádzali, tak sme išli na hrad Tematín a potom dole do Hrádku a autobusom do Nového Mesta. V Novom Meste sme ešte k tomu museli čakať hodinu na stanici. Ináč bolo super a dúfam, že pôjdeme zase. Maťa

Na chatky sme sa vybrali v piatok. Konečne sme prišli! Bola nám zima a boli sme hladní. Na chatke sme boli desiati. Celkom dobrá zostava. Na večeru bolo mäso a ryža. Napapaní sme išli do chatiek. Naša chatka sa volala ADAM. Na druhý deň ráno sme išli „Peťových 100 metrov“ na Bezovec. Tam sme sa odfotili a išli späť. Nasledovalo školenie o uzloch, ako sa správne zbaliť. o ohňoch a ešte o všeličom. Chvíľu bola obedová prestávka a nasledoval sľub, výroba okrasného predmetu. Vrátili sme sa s výrobkami a šli sme na večeru. Potom bolo to, o čom sa nemusí písať. Ráno sme sa zbalili a išli sme na hrad Tematín. Hore dosť fúkalo, a tak sme sa pobrali dole. Prišli sme do Hrádku, tam sme si hodinu počkali v reštaurácii, aspoň sa to tak volalo a išli sme na autobus. Prišli sme d Nového Mesta a odtiaľ do Starej Turej. A sme doma! Romča

14.10. sme sa vybrali na chaty na Bezovec. Bolo to tam super, hlavne to, že na našej chate boli vedúci chalani (Čepo, Urbi, Zdenko, Kečo). Keď sme prišli večer okolo 7:00 sme si išli vybrať chaty a ako ináč, pri mojom šťastí som si vybrala posteľ, ktorá najviac vŕzgala. Na večeru sme mali ryžu a mäso. Na ďalší deň sme mali školenie. Na večeru sme mali segedínsky, ktorý za mňa silou – mocou zjedla Radka. Po večeri sme mali sľub. Dopadol celkom dobre, aj keď nás chalani stále strachovali. Po sľube sme mali bobríka odvahy, ktorý najprv vyzeral dosť ťažko, ale nakoniec to bolo celkom ľahké. A aby som nezabudla na smradľavé sáčky, ktoré nám stále dávali do izby. Ráno sme sa zbalili, naraňajkovali a išli sme na Tematín. Na chate bolo úplne super, škoda tým, ktorí tam neboli.Paťa

Bolo tam dobre, učili sme sa nové veci. Najviac sa mi páčilo, keď večer spravili chalani nájazd na naše zásoby a Milan praskol smradľavé sáčky. Čepo po nás hádzal pirátov. A Milan nám ukázal Hitlerov zákop. Cesta späť bola dlhá. Bývali sme v Nore.. Filip

  V piatok poobede sme išli na chatu na Bezovci. Prišli sme tam asi o 19:00 hod a bola tam celkom tma a zima. Boli sme rozdelení v troch chatách. V prvej, ktorá sa volala Róza, bol Peťo a Slávka. V druhej, volala sa ADAM, som bola aj ja a bolo nás tam spolu desať. Bola to super parta. V tretej, Nora, ich bolo tiež desať. Na druhý deň sme sa naraňajkovali a od 10:00 hod sme mali školenie. Bolo to okolo ohňa, zbalenia vecí, uzlov, hier, buzola a mapa, KPZ. Večer bol pre nových členov sľub. Prebehlo to celkom „ľahko“. V noci bol pre všetkých „bobrík odvahy“. Strašne som sa bála, lebo mám panický strach z tmy. Skoro som tam dostala „hysáky“, keď som mala ísť v noci, chvála bohu s baterkou, do lesa a nájsť tam dva papieriky. V nedeľu hneď po raňajkách sme išli na Tematín a v polovici cesty domov som si spomenula, že som si tam zabudla papuče. A tak sme prišli z výletu.. Aďa

V piatok o 16:00 sme sa vybrali na Bezovec robiť sľub. Cesta bola dlhá, ale nakoniec sme aj došli. Bývali sme v chatkách. V každej chatke bolo 10 postelí. Myslím si, že všetci, čo sme tam boli, sme boli dobrá zostava. V sobotu ráno sme mali dlhé školenie, ktoré stálo zato. No a poobede sa začal dlhoočakávaný sľub. A nakoniec sa hrala hra bobrík odvahy. V nedeľu sme hneď ráno odišli a išli sme domov cez hrad Tematín. Vlastne to môžem povedať tak, že kto nebol, môže ľutovať. Zuzka

Dňa 14.10. sme sa vybrali z turistického na chaty, ktoré sa volali Róza, Adam, Nora. Hneď, ako sme tam prišli, sme sa nasťahovali do chaty ADAM, až potom k nám ako naši vedúci prišli starší chalani. Mali na nás dávať pozor, ale vôbec to tak nevyzeralo. Na druhý deň sme sa mali rozdeliť do skupín, pretože sme mali školenie. Po školení niektorí robili sľub. Večer sme išli na večeru a po večeri nastal bobrík odvahy. Všetci sme museli prejsť. Až dve neprešli, pretože sa v lese stretli a spolu išli až do cieľa. Takže museli ísť ešte raz. Po bobríkovi odvahy sme išli všetci do chatiek, a keď sme prišli do našej chatky, niečo tam smrdelo. Zistili sme, že to je smradľavý sáčok, ktorý keď pukne, smrdí asi desať minút. Ráno sme sa zbalili a išli sme domov. Ešte po ceste sme sa išli pozrieť na hrad Tematín. Potom sme išli pešo do Hrádku. Odtiaľ sme išli autobusom domov. Veľmi sa mi tam páčilo a dúfam, že tam ešte pôjdeme.. Gabča Bolo tam perfektne, až na to, že každý chcel, aby som bola už ticho a hlavne tí, s ktorými som bola na chate. Ale ja som aj tak nemohla prestať. Väčšinu času som strávila na hornej chate, lebo tam bol Čepo, Zdenko, Radka, Paťa a ostatné baby. Prvý deň sme cestovali a večer sme boli v Peťovej chatke, pretože sme tam spievali. Na druhý deň sme mali školenie (dúfam, že som si všetko zapamätala), a potom sľub...Večer som ešte dojedala aj so Zdenkom, čo mi ostalo. Na tretí deň sme išli domov. Kača 2 (Veverča)

V piatok som na stanicu meškal, ako vždy. Autobusom sme sa vyviezli až pod chaty a keď sme čakali na prestup, zahrali sme si Žaba skok! V sobotu ráno sme sa zobudili išli na raňajky. Potom začalo školenie, ktoré sme si dohodli na schôdzke. Keď sme sa potom bavili v spoločenskej miestnosti, Zdeno a Čepo nám vnútri praskli Milanove smradľavé sáčky. Všetci razom vybehli z chaty. Potom neskôr večer sme zjedli všetko, čo sme našli. V nedeľu sme sa pobalili a išli sme domov. Martin

Jednoznačne najlepší zážitok si zaslúžil Milan. Kúpil smradľavé sáčky, ktoré po prasknutí neznesiteľne smrdia. Párkrát ich dal babám do izby. Všetci sme sa na tom smiali, okrem báb. Tiež zaujímavý zážitok bol v sobotu večer. Všetci sme okolo polnoci boli hladní, tak sme si spravili hostinu. Potom prišli chalani z vedľajšej chaty urobiť nájazd a spracovali nám polovicu jedla. Keď sme sa o pol druhej presunuli na izbu, dorážali sme suché polievky. Išli sme spať o štvrť na tri. Ráno bolo zaujímavé, lebo sme sa museli zbaliť a upratať, ale nikomu sa nechcelo vstávať, a tak sme mali dosť naponáhlo Cesta domov bola dlhá studená, ale aj tak bolo super. Petra