Na bicykloch do Beckova

29. máj 2005

  Na dnešok sme si naplánovali návštevu hradu Beckov. Všetci sme sa ráno dôkladne natreli opaľovacím krémom a mohli sme vyraziť. Prešli sme cez Vaďovce, Hrachovište, Višňové a v Čachticiach sme mali prvú prestávku. Len čo sme trochu ochladli, mohli sme pokračovať. Išli sme okolo Považian a po prašnej ceste popri Váhu ku Zelenej vode. Tam sme sa nakoniec rozhodli, že našu trasu trochu pozmeníme a na hrad prejdeme podobnou cestou ako doteraz a nie po hlavnej. Nakoniec sme spravili dobre, pretože to bolo o niečo kratšie.

  Pod hradom sme si dali prvú zastávku v krčme. Chvíľu sme posedeli pri kofole a vyšľapali aj s bicyklami ku hradu. Tam sme svojich „tátošov“ opreli o stenu a Slávku sme tam nechali na stráži. My ostatní sme prešli celý hrad aj o sprievodcami Radkou a Bobou. Hore na hrade sme stretli šermiarsku skupinu, ktorá nám dovolila strieľať z luku. V niektorých prípadoch to boli veľmi zaujímavé výsledky, ale niekedy sa nám náhodou podarilo aj trafiť terč. Po tejto zaujímavej skúsenosti sme sa znovu vrátili k bicyklom a išli sme naspäť na Zelenú vodu, kde sme sa veľmi ochotne vyvalili do vody.

  Odtiaľ sme išli ešte kúsok do Nového Mesta na zmrzlinu. Po kúpaní sme boli mierne otupení a už sa nám nikam nechcelo ísť, ale museli sme. Útrpne sme sa teda pobrali naspäť domov. Ďalšia prestávka bola len po pár kilometroch v Čachticiach. Znovu sme natankovali kofolu a šli sme zas len pár kilometrov do Višňového, kde sme si na 5 minút spravili znovu malú prestávku.

Poslednú zastávku sme mali za Vaďovcami, kde sme si všetci všimli, akí sme „pripečení“. Boli sme vo väčšine prípadov úplne červení, len Matúš bol čierny. Boli sme síce po 70 kilometroch mierne vyčerpaní, ale pozbierali sme posledné zvyšky energie a tie 3 km sme domov došli. Nikto z nás si nevie predstaviť zajtrajšie vstávanie do školy so spálenými chrbtami. Bude to veľmi zaujímavé.