ZOO Bratislava

23. október 2004

 Cesta tam a späť
Okolnosti nás donútili cestovať do Bratislavy autobusom skoro ráno o 5.25. Poslepiačky sme sa dopotácali na koniec autobusu a zvalili na sedadlá. Vyložili sme si nohy a urobili si pohodlie. Pomaly sme driemali a počúvali Milanov walkmen, ktorý mal tak nahlas, že ho bolo počuť do okolia 2 metrov. Po 2 hodinách sme konečne vystúpili v Bratislave. Keďže som dostala za úlohu písať o ceste tam a späť, tak teraz cesta späť: Nastúpili sme na osobák o 16.00. Maja a Maťa sa vyvalili na sedadlách a pospali si. Zobudili a až v Trnave, keď Matúš zreval, že nastupuje riaditeľka. Až do konca (teda do príchodu do Nového Mesta) sme hrali karty. Mali sme ešte 20 minút, ale aj tak sme nastúpili do Čachtickej strely. Za jazdy sme sa pokúšali otvoriť dvere a keďže sa nám to podarilo, už sme sa o to viac nepokúšali. Zvyšok cesty sme sa hrali s Majiným plyšákom, ktorého si kúpila v Tescu a spovedali sme Adama, ako nového člena. Z tohto opisu sa dá konštatovať, že cesta späť domov bola zaujímavejšia a dlhšia (trvala nám 3 hodiny).PETRA

 MHD
Keď sme vystúpili z autobusu v Bratislave, videli sme plagát Verony. Kúpili sme si lístky na MHD 30 min. Tam sme nastúpili do trolejbusu a cestovali do Mlynskej doliny v Bratislave. Vstúpili sme do ZOO. Odtiaľ zasa na autobus a do mesta. Museli sme rýchlo nastúpiť, lebo autobus nečaká. Prešli sme celú pešiu zónu, išli sme do Tesca a do Starej tržnice. Odtiaľ sme sa trochu poprechádzali a peši sme došli na vlakovú stanicu. Odtiaľ zas na Starú Turú. Bolo mi tam dobre.MATÚŠ

 Bratislavská ZOO
Jedného dňa sme sa vybrali do Bratislavy. Prvé, čo sme navštívili, bola zoologická záhrada. V nej boli veľmi zvláštne zvieratá, okrem toho ma zaujalo zviera, ktoré celý čas stálo na zadných. Toto zviera zaujalo všetkých. Potom sme sa išli pozrieť na exotické zvieratá. Potom sme išli na ďalšie zvieratá a vtedy to začalo. Ja, Paťa a Aďa sme asi niečo vypili, pretože nám začalo šibať. Ja som bola moderátorka, Aďa kameraman a Paťa náhodný okoloidúci. Pýtali sme sa aj ďalších, ako napr.: Radky, Zuzky, Verči, Mimy a ďalších , ktorých som stretla. Boli to otázky: Kde sa okysličuje krv? S akým i sa píše Shakespeare? A okrem toho sme hľadali Slávikov na ulici. Aj sme našli – Radku. No a potom nám prestalo šibať. Po ceste sme sa dostali do DinoParku. No a o tom vám povie niekto iný.GABČA

Prechádzali sme cez ZOO, až sme uvideli obrovskú bránu, na ktorej bolo napísané „DINOPARK“. Pred bránou sme sa odfotili. Vstúpili sme dovnútra a uvideli sme tam prvého dinosaura, ktorý zavrčal. Prekvapilo ma, že sa tie dinosaury nepohybovali. Iba vrčali, pretože tých, ktorí sa pohybovali, už schovali. Prechádzali sme sa cez DinoPark a videli sme rôzne dinosaury, ktoré vydávali rôzne zvuky. Nechýbali tam ani tabuľky, kde bolo o nich napísané. Pri poslednom dinosaurovi sme sa znova odfotili a postupovali sme znova do ZOO. Videli sme tam rôzne a veľmi pekné zvieratká, ale aj takého veľkého hada, ktorý nebol veľmi príťažlivý. Bolo to veľmi zaujímavé.AĎA

 Ako som sa stratil
Keď sme prišli k obchodnému domu Tesco, dohodli sme sa, že sa stretneme o pol hodiny neskôr. Keď som prešiel celé Tesco, opýtal som sa predavačky kde sú antikorové termosky. Tá mi povedala, že sú v druhej budove. A tak som utekal do druhej budovy a našiel som ich tam, ale boli drahé. A tak som utekal naspäť a stretol som už pripravených Milana a Petru. A vnútri som sa dozvedel od Matúša, že za dve minúty sa máme stretnúť. A ja som mu povedal, že to stihnem. Vybehol som úplne hore a zobral som si tenisové loptičky a rýchlo som ich zaniesol k pokladni. Ale neišli nablokovať a tak tá pani naťukávala číselný kód ručne. Keď som zaplatil, rýchlo som bežal pred obchod. Ale ostatní tam neboli. Tak som tam stal a hovoril som si – nestrácaj hlavu. Potom som išiel asi 20 metrov opačným smerom. Neskôr som sa opýtal jednej pani – kadiaľ sa ide k Rolandovej fontáne. Potom mi zavolal Milan a stretli sme sa pred Tescom a išli k Peťovi. V Bratislave bolo dobre, až na to stratenie.MARTIN

Pešia zóna – pamiatky Bratislavy
Keď sme sa vrátili zo ZOO, tak sme sa šli popozerať po pamiatkach v Bratislave. Veľmi nás zaujal Primaciálny palác, lebo tam nám baby Aďa, Gabča a Paťa spravili prednášku o ňom. Veľmi nás to zaujalo. Stretli sme tam veľmi veľa ľudí, zahraničných, ale aj slovenských. Tí zahraniční mali svojich sprievodcov. My sme mali iba naše baby. Potom sme sa išli pozrieť na Slovenské národné divadlo. Keď sme sa vracali, stretli sme na chodníku vytŕčajúceho Čumila – práve mal prestávku! Navštívili sme aj Dóm sv. Martina. Bol veľmi pekný. Dovnútra sme nemali prístup, lebo sa tam práve niečo konalo. Cez cestu sme videli Dom u dobrého Pastiera. Pamiatky Bratislavy sú veľmi zaujímavé a pekné, len škoda, že sme mali tak málo času – možno by sme toho stihli viac. Dúfam, že nabudúce bude viac času a stihneme sa ísť pozrieť aj na hrad. Bolo tam fajn!MAŤULKA

Pamiatky Bratislavy
Na výlete v Bratislave sme navštívili staré Tesco a Tržnicu. Môj dojem z Tesca nebol nič – moc. Rozchod sme mali pol hodinu, čo nebolo nič dobré. Napr.:moja kamoška Gabča si kúpila nekvalitný gel na vlasy za 27 Sk. Ale teraz už z tej dobrej stránky. Boli tam pekné veci. Po pol hodine sme sa presunuli o kúsok ďalej k tržnici. Konečne som sa mohla najesť. Trocha som sa poobhliadala, ale nič dobré som nenašla. Až po chvíli som našla svoj vysnený obchod. Kúpila som si americký hot-dog. A mala som aj zľavu a to iba za to, že som študentka. Všetko bolo fajn, až na bolesť nôh.MIMA

Bratislava – moje stretnutie s pani riaditeľkou
Keď sme odchádzali z Bratislavy, išli sme vlakom do Nového Mesta. Najprv sme boli vo vagóne sami, ale potom prišlo veľa ľudí. V Trnave k nám pristúpila naša riaditeľka, ktorá bola na hríboch. Bolo to moje prvé stretnutie s riaditeľkou Chmúrovou zoči – voči. Sadla si k vedúcemu oproti nám. Sedel som s Martinom a Adamom. Prišli sme do Nového Mesta a tam sme prestúpili do Čachtickej strely. Čakal som, že keď pôjdeme cez tunel, bude tma, ale bol som sklamaný, lebo som nemohol nikomu robiť zle. Potom sme prišli domov a boli sme radi, lebo na život v takom veľkom meste by sme si nezvykli.MUCHA

Naše hlavné mesto
Na schôdzke sme dostali za úlohu napísať o pamiatkach v Bratislave, za ktoré by sme dostali darquemy. Hneď sme sa do toho pustili. Na výlete sme videli pamiatky ( Čumila, Rolandovu fontánu, Dóm sv. Martina, prezidentská záhrada, v ktorej boli zasadené stromy od všelijakých možných prezidentov, Bratislavský hrad, Hviezdoslavovo námestie...) V Bratislave bolo suprovo, počasie bolo celkom fajn, no najlepšia bola cesta naspäť vlakom, kde Gabča robila reportérku STV1 – hľadala Slávikov na ulici a Radka pri tom spievala. Na konci sme boli taký hluční, že nám jedna babka vynadala a po celú cestu sme boli ticho okrem Matúša. V Bratislave bolo super – a hlavne pekní chalani.PAŤA