Veľká Fatra 2004

26.-28. august 2004

  Ako každý rok, tak aj tento sme sa vybrali známa päťka nebojácnych turistov Ja, Zdenko, Jarko, Jojko a Peťko. Teraz sme sa rozhodli zdolať Veľkú Fatru, ktorú si Zdenko predtým naštudoval v Turistickom Sprievodcovi ČSSR. Keď sme nastupovali na Starej Turej do vlaku, počasie bolo pekné, ale na našu škodu sa počasie za Kraľovanmi pokazilo.Vo Vlaku sme narazili na mladíka, ktorý nás ochotne vpustil do kupé aj keď väčšinou cesty prespal. V Ružomberku sme vystúpili a utekali na autobusovú zástavku. Tu sme čakali asi polhodinku na autobus. Nastúpili a už sa viezli do Donoval, kde sme pôvodne chceli začať, ale kôli počasiu sme museli prespať v Donovaloch na nejakej chate. Samozrejme sme si nemohli nechať újsť dať si pivečko v neďalekom bistre:) Rano sme sa najedli, zbalili veci a pomaly sa vychystali na nástup prvého kopca menom Zvolen. Musím ešte napísat, že mojmu tatíkovi Jarkovi myš rozkúsala obal na spacák a zakúsla sa aj od maminky pribalenej slaninky.

  Výstup na Zvolen bol trošku prudší, ale zažili sme aj horšie. Pod Zvolenom nás chytil nepríjemný vietor s hmlou, tak sa výhľady moc nepodarili.Po zostupe zo Zvolena sme padli do sedla Veľký Šturec, toho dňa ich bolo neúrekom, a tu sme si odpočinuli. Peter spomínal, že tu mala byť studnička, ale podotkol, že tu bol pred 20 rokmi a studničku sme nenášli. Je pravda sedlo jedno ako druhé a ešte ten vysoký vek:)) V Prašnickom sedle sme mali obed, kde sme sa najedli, lebo nás čakal ešte náročný výstup na Krížnu. Pod Krížnou nás chytili prehánky a museli sme sa schovať do takej búdky, kde Peter spal s kamaratom a ich ženami. Po hodinke sme sa rozhodli, že pôjdeme ďalej. Po ceste sme stretli baču, ktorý pásol ovce. Povedal nám kde mame ísť na vodu a povedal nám, že prednedávnom na salaši vystrašil dve turistky medveď... Po hmlistom výstupe na Krížnu sme pokračovali ďalej na Ostredok. Bez výhľadu, nálady a ticho. Takú cestu, ktorou sme išli by som neprial nikomu-samé blato, potôčiky vody, hustá hmla, vietor. Na Ostredku sa Jojko nechal odfotiť so svadobnou kyticou čo tam nechali nejakí Česi pred nami čo sa tam sobášili ako sme sa dozvedeli neskôr. Od Ostredku nás čakalo ešte pár kilometrov na salaš, kde sme chceli prespať. Po príchode na salaš sme sa najedli a čakali sme na baču. Keď prichadzal mysleli sme si, že to bude nejaký stary pán, ale opak bol pravdou. Bača bol vysoký, blonďave dlhé vlasy, biele zuby - nechapali sme zo Zdenom. Starší od nás ho hneď ponúkli štamprlíkom a on nato, že nepije lebo ho to škrabe v krku - znova sme nechápali. Tak ďaleko od civilizácie (najbližšia dedina 3 hodiny pekným padákom) sme rozmýšľali, čo by sme tu robili bez alkoholu?? V noci mňa zo Zdenom otravovala myš. Po luxusnom ubytovaní na matracoch sme ráno vstali, najedli sa a pokračovali ďalej. Baču sme stretli, ako pasie 110 kráv na neďalekom kopci Ploská.

  Na Ploskej sme stretli dve sympaticke slečny, ktoré boli také láskavé a odfotili nás. Konečne krásne výhľady a dokonalá inverzia. Vidíme kade sme išli a aj kade pôjdeme. Po zostupe z Ploskej sme išli okolo Čierneho kameňa. Pod Čiernym kameňom bolo asi 100 ludi, ktorí oslavovali SNP. My sme ale pokračovali ďalej až sa pred nami objavil Rakytov. Trocha sme sa občerstvili a išlo sa hore.Na Rakytove sme mali dlhšiu obedovú pauzu a stretli sme tu nejakú katolickú sektu:) Uvediem priklad: citujem:"...najmenší dostanú slivôčku...", všetci sa s nami podelili o keksík. Dokonca Zdenko rozmýšľal o vstupe medzi nich. Zostup bol trošku prudší ako sme mysleli, ale nič to nebolo oproti tomu, čo nás čakalo potom. Niekde sme si nevšimli značku, tak sme ale 5 kilometrov išli bez značky takými cestami, holorubmi, pralesom. Keby nebolo popršané, tak je všetko all right, ale toto???

Po prekonaní útrap sme narazili na ďalšieho baču s ovcami, naplnili fľaše a pokračovalo sa na Smrekovicu. Tu (Vojenska ozdravovňa) sme si dali po pive a odpočinuli si. Že vojenská ozdravovňa- takú ženskú sme tam videli, že za takú by sme sa dali aj zastreliť. Po načerpaní síl sme pokračovali jemným traverzíkom a chystali sme sa na Malinô Brdo. Po nejakej hodine a pol sme prišli na hradskú cestu, kde sme sa znovu sekli a prešli sme značku. Rozhodlo sa, vracať sa nebudeme pokračuje sa ďalej, bude sa spať nad Vlkolíncom, alebo ďalej. Po ďalšej hodine sme došli na záhradkársku oblasť nad Ružomberkom. Sadli sme si, uvarili niečo teplé do huby a čakali sme až sa zotmie, aby sme si mohli postaviť stany. Po očiste okrem mňa, lebo ja som nemal nič zaparené nie ako po minule roky. Teraz to chytilo Zdenka, mal niečo s riťkou:)) Celu noc som sa prehadzoval, nedalo sa spať, lebo sme mali šikmo stan, tak sme sa šmykali dole. Ráno sme spratali stany, najedli sme a išlo sa do Ružomberka. Mysleli sme, že sa stavíme v nejakom obchodnom dome, ale zavrhli sme to, lebo nám akurát išiel vlak do NM. Vo vlaku sme chytili buzeranta sprievadcu a aby to bolo kompletné, tak sme mali aj revízora tiež takého pritepleného:) Po ceste sme videli ešte odstavený IC, ktorý sa pobozkal so Škodou OCTAVIA 4x4 v športovej úprave. V NM sme chviľku čakali na prestup a išlo sa domov. Na budúci rok to bude kam? Asi na Oravu, tak zatial Športu Zdar!!!