Za snežienkami na Javorinu

4. apríl 2004

V sobotu sme sa vydali na našu druhú turistiku tohto roku. O deviatej sme vyrazili od ľudovej školy umenia a cez Hniliky až pod Javorinu pozrieť sa, či ešte niekde nájdeme snežienky.

Už sme boli skoro za Hnilikmi, keď más dobehol Matej. A tak sme šli všetci spolu. Nato, že bolo ráno, bolo dosť teplo. Na lazoch sme mali prestávku. Odtiaľ sme chceli ísť iba do bunkra, ale „pán vedúci“ chcel ísť až na Javorinu. Čo sa dalo robiť. Pýtala som sa, či to bude veľký kopec.

„Nie, iba taký kúsok,“ znela odpoveď. Bol to taký malý kopček, že keď som prišla hore, skoro som dušu vypľula. Obrazne povedané. No odtiaľ to už bolo dobré.

Vyšli sme až na vrch a snežienky sa na nás usmievali. Celú cestu sme išli po suchu. Ale zrazu sme sa všetci brodili 20-centimetrovým snehom. To bola haluz. Zvládli sme to. Zastavili sme sa na Mičovke a odtiaľ sme šli do bunkra. Chvíľu sme si v bunkri oddýchli, vyskúšali Eurobudku a vydali sme sa do Topoleckej.

Tam sme nasadli na autobus a odviezli sme sa domov ako správni turisti. Bola to dobrá turistika a ani nebola príliš namáhavá (ak nerátame ten „malý kopček“ na Javorinu) ani pre našu novú členku Janu. To je asi všetko a tí, ktorí neboli, môžu ľutovať. .