Chata Konštúrka a slávnostný sľub
7.-9. november 2003
A takto popísali chatu už oficiálni členovia:
Matúš:
Zraz sme mali o 15.15 hod. na železničnej stanici. Vlakom sme docestovali do Vaďoviec. Odtiaľ sme išli pešo aj s batohmi po bahennej
poľnej ceste až na chatu Konštútka. Tam sme sa vybalili a najedli. Potom sme ja s Martinom nosili drevo do spoločenskej miestnosti ku peci.
Večer sme išli spať. Ráno sme sa naraňajkovali a ja s Martinom sme išli robiť sľub.Aj Gabča robila sľub. Ostatní išli na drevo. Po obede sme mali zábavné hry. Večer pri ohnisku sa robila prvá skúška, ktorú sme pred obedom robili.
Dopadlo to dobre. Potom ten sľub najviac začal. Potom sa išlo spať. Ráno sme sa zbalili a išli sme domov. Bolo tam dobre, sranda a páčilo sa mi.
Na tento sľub nikdy nezabudnem.
Martin:
Na schôdzke sme sa dohodli, že pôjdeme prespať na chatu menom Konštúrka pri Vaďovciach. V piatok sme mali zraz o 15.15 na železničnej stanici.
Keď sme prišli do Vaďoviec, trochu mrholilo. Cesta bola blatová a trvala nám skoro dve hodiny, takže keď sme prišli na chatu, pomaly sa stmievalo.
Prezuli sme sa a Martin s Matúšom začali nosiť drevo. Každý zjedol, čo mal a začali sme sa hrať. Neskôr sme sa rozprávali a okolo dvanástej
sme išli spať. Ráno sme sa zobudili, prezliekli a naraňajkovali. Po raňajkáchišli Martin, Matúš a Gabča robiť úžitkový a okrasný predmet.
Ostatní zatiaľ nosili drevo na táborák. Do obeda bolo všetko hotové. Po dobrom obede sme išli hrať hry a spustiť našu celoročnú hru.
Pred večerou sme ešte robili jeden recept. Vydlabali sme zemiak, naliali dovnútra vajce, zabalili do alobalu a dali do pahreby.
Navečerali sme sa Martin, Matúš a Gabča išli robiť sľub. Potom sme ešte spievali pri ohni a išli spať. Keď sme sa v nedeľu ráno
zobudili, naraňajkovali sme sa a zbalili, poumývali sme zem a išli na vlak. Domov sme prišli o pol dvanástej.
Gabča:
Jedného dňa sme sa z turistického vybrali na turistiku do poľovníckej chaty. Bolo to v piatok, hneď po škole o 15.15 hod. My sme s Aďou prišli skôr,
ale aj tak tam už niekto bol. Tam sme sa všetci stretli a počkali na vlak do Vaďoviec. Keď sme tam už dorazili, mali sme pred sebou ešte 3 km. Nuž,
čo sme mali robiť. Nemali sme na výber. Veď sme turisti. Keď sme prešli len kúsok, bolo všade naokolo blato. Do chaty sme prišli zablatení až za ušami.
Vybalili sme si veci a po dlhej ceste sme sa najedli. Ešte sa v chate nekúrilo, pretože sa najskôr kúrilo v kuchyni. Potom už bolo trošku teplejšie.
potom sme sa dozvedeli, že budeme spať po dvoch na jednej posteli. To preto, aby sme sa pomestili.
Po chvíli ale už bola strašná tma a tak sme sa rozprávali v chate. Potom sme šli spať. Ráno bol deň D. Robili sme sľub. Naraňajkovala som sa a šla
vyrábať. Mala som vyrábať stredovekú korunu. Takto som strávila celé dopoludnie. Potom sme sa naobedovali a šli hrať hry. Asi o dve hodiny sa začal
stredovek. Stratení ho začali a my sme boli poddaní. Po večeri sa hodnotili naše výrobky. Keďže prešli, prišla ešte jedna skúška. Niečo ako skúška
odvahy. Išla som prvá, ale napriek strachu som to zvládla. Na druhý deň sme išli domov.
Pozabudli sme:
1. Jedna zo sobotňajších hier bola podvečer. Po lese boli rozmiestnené lístky a na nich napísané krkolomné texty.
My sme si ich mali čo najviac zapamätať a prísť povedať tím, čo hru vymysleli. Bolo to super, no malo to dve muchy:
- Behom tej polhodiny, ktorú sme na to mali, sa dosť zotmelo.
- Mala som pocit, že som zabehla svoj osobný rekord.
2. Cestou domov sme sa vo Vaďovciach zastavili urobiť nejakú škodu našim novomanželom. (Mali veľmi dobré koláče a hrozno.)