Potulky po kopaniciach

13. september 2003

        Keďže ani na jeseň nechceme vyjsť z formy, rozhodli sme sa upevniť si kondičku turistikou. Možností, kam ísť je tu v okolí neúrekom a tentokrát padla voľba na nenáročnú trasu v našom malebnom podjavorinskom kraji. Vyrazili sme ráno, zo Starej Turej cez Koštialech vŕšky a odtiaľ na Papraď.

    Po ceste dievky zbierali lesné plody, ako šípky a trnky, ktoré neskôr použili na výrobu nejakého pekného šperku. Počasie nebolo bohvieaké, aj vetrík zafučal, ale poobede sa vyčasilo a aj slniečko sa ukázalo. Zastavili sme sa u Niky na chate, kde sme sa občerstvili a pokračovalo sa ďalej.

Cestou si chlapci našli palice, z ktorých vyrezali celkom zaujímavé totemy. Mohli si tak precvičiť výrobu ozdobného predmetu, lebo onedlho ich čaká sľub. Pri partizánskych bunkroch sme si všetci posadali na lavičky a dievčatá sa schuti pustili do aranžovania lesných plodov. Výsledkom boli vskutku krásne náhrdelníky, náramky, či náušnice, ktorými sme sa hneď ozdobili.

Čepo zistil, že stratil nožík, ktorý si niesol vo svojom špeciálnom oblečení a tak sa od nás na náš veľký smútok odpojil a spolu s Matejom sa ho vybrali hľadať. Ale nenašli. Konečným stanovišťom našej turistiky bolo Narcie, pamätník padlým partizánom.

Tu sme formou módnej prehliadky prezentovali predmety našej celoturistikovej činnosti, samozrejme, za odborného komentovania pána Sergeja Muchovova (Mucha). Chlapci predviedli svoje totemy a odborná porota vyhlásila víťazov.

Turistiku sme zavŕšili naozaj netradične - stopli sme mikrobus a ochotný ujo nás zviezol až do Turej, čo by nám pešo trvalo najmenej hodinu.