Hrebeňovka Malá Fatra

24-27.júl 2003

        Ešte na tábore v Súľove sme sa deň pred odchodom dohodli, že musíme ešte niekam vyraziť. Padol návrh "Malá Fatra". Ani sme nevedeli, či to teda bude reálne, lebo aj minulý tábor sme sa takto dohodli a nič z toho nebolo. Ale nezostali sme pri planých rečiach!!! V pondelok 21.7.2003 sme sa u Niky stretli a dohadovali podrobnosti, čo zobrať so sebou. V stredu večer sme sa ešte raz u Niky stretli, aby sme doladili posledné veci a odišli sa domov baliť. Mali sme ísť pôvodne 4: Nika, Soňa, Zdeno a ja. Ale ešte v ten večer sa Soňa dozvedela, že nemôže ísť. Tak sme ešte raz prišli k Nike dohodnúť sa čo a ako a či vôbec ideme. Mali sme ísť stopom Zdeno + Soňa a Nika + Ja. Nakoniec, keď Zajác (rozumej Zdeno) nemal spolustopárku, tak sme ho poslali vlakom a my sme išli stopom.

    Štvrtok (24.7.2003) Ráno sme s Nikou už o 7.00 hod. boli pod mostom v Starej Turej. Mali sme dohodnutý odvoz do Nového Mesta nad Váhom (Hali). Čakali sme do 7.30 a keď stále nechodil, rozhodli sme sa začať stopovať. Asi o 7.32 nás Hali zobral. Zaviezol nás na Zelenú vodu a začali sme stopovať asi o 7.45 s tabuľkou ZA. Čakali sme do 8.20 a keď stále nič, vyrobili sme tabuľku TN (snáď už čosi…). Okolo 8.35 nás berie ujo na Fiate k odbočke na Bánovce nad Bebravou. Prešli sme teda na hlavnú cestu Nové Mesto nad Váhom - Trenčín a skúsili sme. Ale tam prešlo asi 1 auto za 5 minút, tak asi po 1/2 hodine sme to vzdali a prešli na blízke diaľničné odpočívadlo. Tam sme boli okolo 1/2 hodiny a mali sme šťastie - zobral nás jeden ujo, čo bol na odpočívadle. Konečne sme si trochu vydýchli. Zobral nás do Považskej Bystrice, kde sme si dali malú prestávku a občerstvenie v Jednote. Potom sme sa presunuli na výpadovku k motorestu Oáza. Do 1/2 hodiny nás zobral "sedlák" z Blavy. Ten išiel až do Martina, tak nás v Strečne vyložil a my sme už boli v cieli. Zajác išiel vlakom asi o 10.00 hod. z Turej a do Strečna mal prísť okolo 13.00. My sme boli v Strečne o 12.30, tak sme si dali malý oddych a išli sme Zajácovi naproti. "Náhodne" sme sa tam stretli a začali sme šlapať. O 14.00 sme si dali prestávku pri horskom potôčiku pod Starhradom, kde sme sa prezuli do vibramiek a prezliekli sme sa. Potom už bol len stupák ako hovado. Ešte aj OSKAR svietil a bolo aj horko!!! Po "miernom" stupáčiku sme dorazili na Chatu pod Suchým. Trošku sme obschli a zakúpili sme si 2 ks mňam kapustovej polievky s klobáskou a 1 porciu mňam párkov s horčicou + 3 ks chleba. Pokračovali sme v ceste a ešte pred 19.00 sme sa dostali na Suchý (1468 m.n.m.), kde sme sa rozhodli prespať. So Zajácom sme hľadali miestečko pre stan. Našli sme dobré, ale Nika sa tam bála, tak sme museli dať stan o kúsok vyššie. A tam boli hrby. Zajác tam jeden hrbol ohmatával! Asi o 19.30 sem prišli dvaja Poliaci, pripadali trochu vykúrení, ale v pohode. Boli tu asi do 20.00 a pýtali sa nás, ako sa dostanú do Žiliny. Chceli ísť do Strečna, ale my sme ich od toho odhovorili a nasmerovali sme ich do Turčianskych Kľačian. Píše Nika: O teplú stravu sa nám dnes postaral Čepko, ktorý nám uvaril gulášovú polievku, inak dobrú, len pár práškových hrudiek v nej bolo. Hliníková príchuť nám veľmi nevadila, celkom dobre sme sa "nakocili", aby sme neboli "biédní". Zdenko nás ešte pohostil dezertom a boli sme pripravení na spánok. Keď sme si ľahli, každý si našahal svoje hrboly a Čepko zistil, že je na tom najhoršie. Chudáčik! Zdenovi sa páči môj hrb, ale tie jeho sme ešte neprebádali. Trošku to tu máme naklonené, asi tak 30°. Ale nejak prežijeme. Teda musíme, aj s naklonenou rovinkou a s hrbolmi. Zdenko ešte sľúbil večerníček, tak uvidíme. Asi sa nám bude snívať o ujovi M. Gute Nacht um 21.50.

    2.15 - Všetci sme sa prebudili, nedá sa poriadne spať, lebo Čepko má pod sebou veľký hrbol a mne a Zdenovi vadí vietor. Každých 10 minút sa budíme. 5.25 - Ideme so Zdenom pozerať východ Slnka. Bola moc kosa, tak čakáme radšej v stane. Slnko nevychádza, je zamračené, tak spíme. 6.30 - Vstávame, je zamračené, ale zatiaľ neprší. Zdeno si kúpil nový spacák (v TESCO- spacáku mu bolo v noci zima). 7.00 - Výdatné raňajky (Zdenov ohoretý chlieb, rodinné balenie pečeňovej paščéky - po záruke, rajčinky, diabolská klobása, tavený trojuholníkový syr Optimál, 4 gumové rožky, kalná voda) 7.30 - Zospodu sa na nás tlačí hmla, začalo trochu mrholiť 8.00 - Balíme sa, poprchá už viac 8.10 - Vyrážame v pršiplášťoch, výhľady žiadne, všade hmla. Prechádzame cez Biele skaly, sedlo Vráta - tam sa hmla trochu rozfúkala, vidíme aspoň Malý Kriváň (1671 m.n.m.). Za Malým Kriváňom sme si dali 45 minútovú prestávku na čučoriedkach - MŇAM!!! Pod Veľkým Kriváňom sme doplnili zásoby H2O. Potom nasledoval dlhý šlapák do sedla Bublen a potom na vrchol Veľkého Kriváňa. Nebol odtiaľ žiadny výhľad, len kopec Čechov z lanovky. Prešli sme do Snilovského sedla k Výťahu. Na lavičkách sme sa vyzuli, vyvetrali topánky a ponožky a na Zdenove želanie sme sa najedli - dokonzumovali sme jeho rodinné balenie pečeňovej paščéky a prihoretý chlieb. Pokračovali sme na Chleb a na polceste sa rozpršalo a prší a prší a prší … .Všetci máme premoknuté vibramy, v pršiplášťoch je to úplne skvelé, brutal sa potíme (teda ja a Zdeno, Čepo má skvelú gore-texovú bundu). Prší, prší stále… .Pokračujeme cez Hromové, Južné a Severné steny, Poludňový grúň. Prestalo pršať, pod Poludňovým grúňom sa Zdeno konečne išiel vykakať do žihľavy, kde si požihľavil riťku. V sedle pod Stohom sme sa najedli malín a potom "mierne" strmým a "trošku" blatovým kopcom sme sa dostali pod Stoh na žltú značku, po ktorej sme sa dostali na Medziholie. Les vyzeral ako džungľa, všade bola strašná hmla, celé to bolo zarastené a hlavne BLATO, šmykľavé kamene, korene a skaly. Asi hodinu sme sa predierali cez džungľu bez ujmy na zdraví.

Píše Zdenko: Prišli sme do tohoto super sedla, kde sme postavili náš ministan a navarili sme si talianske cestoviny maďarskej výroby, ktoré keď som varil ja, nám veľmi chutili. Zjedli sme ich úplne do dna ešusu. Za chviľku sme sa dovalili do stanu, kde sme ešte tlačili do hlavy.
Sobota (26.7.2003) Píše Čepo: Celú noc sme prespali ako batoľatá! Boli sme trošku unavení a premočení, ale to nič. Dnes sme sa prebudili do krásneho slnečného rána. O 6.30 bola ešte hmla, ale teraz o 8.30 už je úplne jasno. Ako vo štvrtok. Dúfam, že zase zajtra sa nebude opakovať piatok. Teraz sme tu vyvalení a čakáme, kým nám aspoň trošku vyschnú veci a stan. Ten osvietený Rozsutec je nádherný!!! Z Medziholia sme vyrazili "už" o 11.30, ale bola pohoda, veď sme museli posušiť všetky veci. Ale topánky boli stále "trošku" vlhké, ale nám to nevadilo. Vydali sme sa a cestu na Veľký Rozsutec (1610 m.n.m.). Na 1 km sme robili prevýšenie cez 400 metrov - to bol dobrý vertikál!!! S vyplazenými jazykmi sme sa konečne dostali na vrchol - a všade naokolo hmla. Pobudli sme tam asi 15 min a medzitým sa aj hmla zdvihla, tak sme mali krásne výhľady. Ani sa nám odtiaľ nechcelo ísť. Nika stále chcela niečo fotiť (bola trochu vo vytržení z toho počasia). Potom nasledoval vcelku "krátky" klesák do sedla Medzirozsutce (zase 400 výškových metrov). Odtiaľ sme si ešte urobili zachádzku na Malý Rozsutec. Tam boli ešte krajšie reťaze ako na Veľkom Rozsutci. Cestou vertikal išiel Zajác prvý a zaryl rypákom do zeme. Asi sa chcel "nakocit" trávy?! Ale potom z toho vysvitlo, že len jeho batoh bol ťažší ako on. Srandovne sa pozviechal, vyvliekol sa z batoha, my sme sa chytali za bruchá, ale šlapalo sa ďalej. Hore sme sa pohostili, popozerali výhľady, pofotili a fachčili sme dole. Nasledovala nádherná cesta cez Horné a Dolné diery. Vody bolo dosť, veď deň predtým pršalo. Rebríky boli pekné a ľudí už nebolo tak veľa, lebo bolo už okolo 16.30. Skaly sa "trošíčku" šmýkali, veď Nika to 2-krát ocítila aj na svojom pozadí. Boli to ale parádne pohľady, ktoré sa nám určite "vyrežú do hlavy" (Zdenov výrok - preklad: vryjú do pamäti). Cestou od Dolných dier sme si už aj vyberali miestečko na spánok (bolo asi 18.00), ale prešli sme až nakoniec do dediny a dali sme si kofolu. Pozreli sme si v šenku správy a fachčili sme naspäť hľadať miesto. Píše Zdenko: Ked sme šľapali z pohostinstva hore, začalo sa mi chcieť hrozitansky "kabrnať". Dokonca aj Nike, mňa to potom ako tak prešlo, ale Nika to mala horšie (len tak - tak). Potom sme sa išli kúpať, to bolo trochu od veci (paráda). Považoval som to za irelevantné, ale keď som sa ovlažil bolo to uplne interessantné. Potom sme sa kvalitne nažrali a mňa chytilo také sranie… . Po chviľke sme začali jesť hríbovú polievku ktorá bola úplne impozantná. Pak sme postavili lukratívny stan, v ktorom ležime až doteraz. Zaspali sme až o 23.40.

Nedeľa (27.7.2003) Píše Čepo: Cez noc sme sa zobudili, lebo nám bola kosa. Tak sme sa obliekli a bola už pohoda a tepľúčko. Ráno sme sa zobudili asi okolo 8.00 pri žblnkote horského potôčika. Pomaly sme povyliezali zo spacákov a dali sme si výdatné raňajky (chlieb + pali paštika + syr Optimál + čistá horská voda) Píše Nika: Po raňajkách sme všetko vyhádzali von na slnko a tí, ktorí mali zubné kefky si aj umyli zuby. Potom sme sa trošku pováľali na slniečku. Bolo strašne teplo a skoro sme išli zase do potoka, ale už pomaly bol čas ísť, tak sme pobalili batohy, rozlúčili sme sa s naším posledným spacím miestom a pokračovali cez Biely Potok do Terchovej. Pri Jánošíkovi sme sa tak na hodinku vyvalili, pofotili sa a keď sme mali práve najväčšiu chuť na nanuky, zistili sme, že potraviny práve pred 5 minútami zatvorili. Zastavili sme sa aspoň na kofolu a za chvíľku nám už išiel bus do Žiliny. Bol tam strašný hic, ale aspoň sme si po ceste pozreli kopčeky, ktoré sme prešli. V Žiline na námestí nás Čepo zaviedol na bagetu, na ktorú sa už celý čas vytešoval. Tesco bolo zavreté, tak sme nemali čo piť, ale išli sme sa aspoň ovlažiť do fontány. Trošku sme sa so Zdenom ošpliechali (samozrejme ja som bola 10-krát mokrejšia), ale stále to ešte bolo v norme, kým sa do našich vodných hrátok nezaplietol Čepko s úmyslom hodiť ma tam celú. Nakoniec som ale našťastie utiekla a dohodli sme sa, že ma hodí až na Dubníku. Aj tak už som bola celá mokrá, takže som sa išla usušiť na lavičku a potom sme sa vracali naspäť na železničnú stanicu. Po ceste sme sa napili z fontánky na pitie, zase sme sa trošku pooblievali, ale potom som dostala výborný nápad, ako osviežiť Čepa, ktorému bolo očividne príliš horúco. Nabrala som vodu do úst a Čepo to schytal rovno do tváre. Ten by to ale neprežil bez pomsty, tak si bežal nabrať H2O aj on so Zdenom a naháňali ma po námestí. Nakoniec sme skoro nestihli vláčik domov. Teraz si tu sedkáme v teplúčku a dúfam, že sa to mne bude dať čítať, lebo sa to tu strašne trasie. Ani sa mi nechce ísť, mohli by sme ešte pár dní zostať, bolo to úplne úplne super, konečne po roku nejaké tie pekné kopčeky a poriadna turistika. Čepo so Zdenkom boli tiež super a všetko bolo super (okrem počasia v piatok). Tak sa už teším na ďalšiu action (snáď ten Kriváň).

Píše Zdenko: Z mojich troch hrebeňoviek bola toto moja najkrajšia, aj keď som ju síce prešiel pred rokom s Petrom, bolo to super. Žiadne problémy, žiadny spech proste pohoda - dúfam že pôjdeme znovu. Píše Čepo: Bolo to fakt super, pohoda, krása a určite to nebola naša posledná hrebeňovka!!!