Cykloturistika na Zelenú vodu
22.jún 2003
Jedného pekného dňa sme sa vybrali na cykloturistiku. Bola nedeľa 22. 6. 2003, slniečko hrialo a vyzeralo to na pekný deň. Ráno som sa zobudila v šoku, že som zase zaspala, ale potom som zistila, že sú to len pozostatky zo školského roka.
Tak som sa vychystala a išla som si vziať bratov bicykel. Niežeby som nemala rada svoju červenú Minnesotku, ale po minuloročnom tábore to bolo istejšie. Presne o 9:00 som dorazila k Vikárke, kde sme sa mali stretnúť. Nikde nikto. Ďalší šok.
Myslela som, že som zase prišla posledná a všetci ma odbehli. Tak som hneď volala Čepovi a (POZOR POZOR) zistila som, že som prišla prvá!! (Vy čo ste tam neboli môžete ľutovať, že vám ušiel ten historický okamih!) Potom postupne prišli Matúš, Mucha, Slávka, Peťo a Peťa a zlatý kliniec programu, Čepo s jednou rukavičkou (druhú nechal doma).
Keď sme sa tak svorne postretali, vybrali sme sa cez Vaďovce do Nového Mesta na Zelenú Vodu. Cesta bola celkom fain, slniečko svietilo, s Čepom sme postupne predebatovali naše vodičské schopnosti a pomaly sme sa presúvali do Nového Mesta. Na Zelenej Vode sme skočili do plaviek (no ako kto, Mucha z nich skôr vyskakoval, mal ich trošku voľné.) Potom sme sa piati mladí odvážlivci dohodli, že si pôjdeme požičať šľapacieho delfína ( ďakujeme pánovi P.I. za sponzorský dar).
Naskočili sme na náš oranžovo zelený stroj a vydali sa na plavbu. Keď nám už bolo dostatočne zima, vrátili sme delfína a išli sa posilniť a dodržať pitný režim (samozrejme kofolu). Keď sme mali dosť vodných hrátok, nasadli sme opäť na bicykle a vybrali sa domov. Začala som tušiť, že cesta späť bude pre mňa veľmi zaujímavá. Za Mestom sme sa ešte zastavili na čerešne a po tom, ako ich Matúš zapil vodou a čakali sme čo to spraví s jeho tráviacim traktom sme pokračovali v ceste.
A prišlo to najlepšie. Na Palčekovom som to vzdala a na ubezpečenie celého oddielu, že ma počkajú, som pekne krásne vytlačila svoj bicykel hore kopcom. Cestou a ku mne pripojil aj Matúš. Hore na kopci na nás čakali usmiate optimistické turistické tváre, ktoré nás radostne vítali:. Tu sme sa rozlúčili a každý sa vybral domov. Domov som prišla lehce pripečená (načo sú opaľovacie krémy, že?) a kapku znavená, ale myslím si, že tento výlet sa nám podaril a bolo to fain. Tak turisti, uvidíme sa v tábore!