Cykloturistika Čachtice

8. máj 2003

        Keďže býva teplo hneď ráno, dohodli sme sa, že na bicykle pôjdeme o pol deviatej. Namierili sme si to priamo do Čachtíc. Kaštieľ tam totiž otváral novú expozíciu a Matúšovo kráľovstvo tam poriadalo hry.

    Išlo sa nám tam celkom fajn, ale okolo desiatej už začalo pripekať. Niektorí si posadali do tieňa, ostatní sa pooblievali vodou. Keď sa hry začali, dostali sme každý svoju úlohu.

    Mali sme merať a zapisovať pri rôznych hrách. Najskôr sa pľuvalo hrachom, potom sa hádzalo papierom a napokon sa konal skok dozadu. Keď už okolo obeda chodilo oveľa menej ľudí, Maja, Milan, Matúš a ja sme sa vybrali na Čachtický hrad.

Nebolo to nič príjemné, ale keď sme si to už zmysleli, tak sme došli až na vrch. Odmenou pre nás bol zjazd dolu. Kto si mohol v takej horúčave dovoliť studený vietor, ktorý fúkal rovno do tváre? Len my. Keď sme sa o pol štvrtej rozhodli odísť, boli sme ešte trochu unavení zo slnka.

Vybrali sme sa teda do Nového Mesta nad Váhom na zmrzlinu. Spokojní sme sa potom pustili do Dolného Srnia. Tam sa nám stala prvá nehoda. Dostala som defekt. Po 15 minútach sme mohli pokračovať ďalej. V Bzinciach pod Javorinou sa nám stala druhá nehoda. Matin otec dostal defekt. Tu to už trvalo trochu dlhšie.

Odišli sme až po pol hodine. Medzitým ale Matúš toľko provokoval, až to Maja s Milanom nakoniec nevydržali a poriadne ho pooblievali ľadovou vodou. Postupne sme už došli do Lubiny a nakoniec až domov. Tým, že sme prišli až o pol siedmej, to bola moja najdlhšia cykloturistika.