51th Youth Rally Italy-Brindisi

12. - 23. apríl 2003

12.4.2003 - Sobota
A je to tu. Konečne prišiel ten očakávaný deň. Liptovčania a spol. prišli pre mňa a Slniečko na Zelenú vodu. Prišiel malý ale zato útulnejší autobus, ktorý za sebou vliekol ešte aj vlečku. Však kam by sme sa pomestili? Aj tak bol plný na 120%. Cesta začala velice príjemne - štamprlíkom kvalitnej demänovky. Prvé zastavenie bolo ešte v Bratislave na benzinke a tým spojená konzumácia vlastných zásob jedla. Okolo 14.30 sme opustili slovenské hranice (čakal som, že sa to v autobuse preriedi, ale pokračujeme všetci ďalej). Ďalšia zástavka nás postihla na odpočívadle neďaleko Grazu - klasická cikpauza. Bohužiaľ, na prvú pečiatku ešte stále čakám. Je 19.38 a práve prechádzame hranice. VIVA ITALIA! Cestou prechádzame nespočetným množstvom tunelov, a tak sme nevedeli či ešte je deň alebo už noc.
13.4.2003 - Nedeľa
Je asi 6.30 a prebúdzame sa po geniálnom spánku v autobuse do krásneho, studeného, totálne hmlistého a ešte k tomu aj pracovitého dňa. Lebo Slniečko, ja a ešte jedna holka z autobusu sme mali službu (príprava raňajok, suchého obeda a teplej večere). Autobusom sme dorazili do miesta, ktoré sa nazývalo Grand Sasso De Italia pri mestečku Assergi neďaleko L'Aquila. Bola tu lanovka (dospelí len 11,5 európskych chechtákov). Keď som zazrel domácich Talianov (lyžiarky, lyže, rukavice atď.) a nás (šušťáky, krátke tričko atď.) tak som mal pocit, že tu niečo nie je v poriadku. Už som videl titulky novín "18 Slovákov idúcich sa kúpať k moru zmrzlo v snehu". No ale my sme sa nevzdali a vybrali sme sa peši popod lanovku k miestu, kde aj veľkému Mussollinimu behali zimomriavky. Ale ten nádherný výhľad, to bola krása. Okolo 16.00 sa náš autobus rozbehol nezadržateľnou rýchlosťou k Rímu. Rozhodli sme sa, že budeme bivakovať. Veru, v noci nie je vidno kde spíme, ale až keď sa ráno prebúdzame, zisťujeme, čo asi mladí taliani "robia" na týchto miestach. Miesto sme si našli medzi mestami Tivoli a Rímom.

14.4.2003 - Pondelok
No, je 10.00 a práve obdivujeme ešte z autobusu Rím. Hľadáme miesto Laurentina, odkiaľ metrom sa dostaneme do centra mesta. Metro v Ríme len 0,77centov jedna jazda. Vystupujeme na zastávke Ottaviano San Pietro a už bolo všetkým jasné, že sa blížime do Vatikánu. Popozerali sme čo sa len dalo - námestie, chrám, oltár, katakomby s kryptami pápežov atď. Chceli sme ísť i na kopulu chrámu ale v rade by sme stáli asi až dodnes. Chcel som si dať pečiatku na Vatikánskej pošte ale smola. Nedali mi ju tam, dajú mi ju v chráme. A tak som tam ešte pobehal všelijaké chodbičky až teda naozaj sa tam niekto našiel a dal mi pečiatku. Je veľmi pekná, škoda že ju nemôžete vidieť. Z Vatikánu sme prešli ďalej k Anjelskému hradu, prešli rieku Tiber a popozerali hádam všetky skvosty Ríma (Forum Romanum, fontána De Trevi, Pantheon, Koloseum, Španielské námestie a kopec ďalších pamätihodností). Poviem Vám, že som chcel vidieť všetko, a veru chúďatko Slniečko sa so mnou veru riadne nabehalo. Ale stálo to zato.
15.4.2003 - Útorok
Božský Rím je šťastne za nami a tak frčíme do Neapolu. Cestou nás prekvapil nádherný výhľad na toto mesto, ale bohužiaľ boli sme v autobuse. "VIDIEŤ NEAPOL A ZOMRIEŤ" tak to bolo heslo dnešného dňa. Nie je sa čomu čudovať, vrele odporučujem ísť autom po tomto meste! Pobehali sme toto mesto podobne ako Rím. Teda chceli sme vidieť všetko. Popozerali sme tu rôzne budovy, námestia odkiaľ sa rozkrikoval Garibaldi či prístav, a dokonca sa nám naskytoval pohľad na sopku Vezuv. Potom asi okolo 14.30 sme dorazili do Pompejí. Vstupné okolo 10eur už asi nikoho neprekvapoval, i keď možnosť zľavy tu bol. Ale len pre členov Európskej únie. Hadi jedni vydieračskí! Na prehliadku sme mali čas až do 19.30 a tak naozaj sme pobehali celé Pompeje. Bolo to niečo úžasné, dotknúť sa histórie vlastnou rukou, kráčať po chodníkoch, kade kedysi chodili starí Rímania atď. Človek si tu naozaj mohol predstaviť ako sa v antických dobách žilo. Noc sme strávili v kempe Zeus asi 50 metrov od historického mestečka.

16.4.2003 - Streda
Dnes bol na programe výstup na sopku Vezuv. Okolo 9.00 sme sa dostali na vrchné parkovisko a odtiaľ sme tiahli už pešo po sopečnom kopci až ku kráteru. Ale až keď zaplatíme 6 chechtákov za osobu. Bolo nádherné počasie, pohľad do krátera naháňal až strach. Slniečko to skomentovalo: "Kvôli jednej diere sa trepať až sem hore". Zjavne už bola vyčerpaná a unavená. Odtiaľ bol pekný výhľad na celý neapolský záliv vrátane mesta a ostrova Capri. Získal som i pečiatku, ale iba ak som si kúpil pohľadnicu. Biznis je biznis. Po prehliadke sopky mierime k miestu, ktoré malo byť na spanie. Bolo tu už pri našom druhom mori (po Tyrenskom) Iónskom. Ale také množstvo komárov a inej hávede nemáme ani v našej rodnej hrudi. A tak sme to zapichli u Castellaneta Marina priamo pri pobreží.
17.4.2003 - Štvrtok
Opäť vstávame ako každý deň o 6.00, aby sme rýchlo pobalili stany a začali s prípravou jedla. So Slniečkom som sa romanticky poprechádzal po pláži, sledovali východ slnka, počúvali šum mora, cikády hrali, komáre štípali......no to stačí. Dnes naša výprava smeruje do TARANTA (Tarent) a tak očakávam ďalšie zveľadenie môjho denníka o pečiatku. (Pečiatka po taliansky - TIMBRO - keď som sa toto naučil, bol som totálny frajer). Stred a historická časť mesta bola na ostrove pospájanom mostami. Boli tu veľmi úzke uličky a budovy boli riadne ošarpané (niečo ako Luník IX, len boli oveľa staršie a murované). Mestu dominuje veľký prístav a rybí trh. Ale asi sme prišli nejako zle či čo, lebo trh bol veľmi úbohý. Z mesta nás čakala cesta priamo do kempu LAMAFORCA (7km od Ostuni), kde sa konalo stretnutie FICC.Po príchode do kempu nás organizátori označkovali (skoro ako okrúžkovaní vtáci), podavali nám igelitky plné prospektov, upomienkových darov, tričko, šiltovka atď. Prvé čo sme spravili bolo rozloženie našich stanov, kuchyne a vyvesenie znakov slovenskej štátnosti. Musím povedať, že bolo nás len 18, ale vedeli o nás všetci. Už popredu sme vedeli, že talianska presnosť znamená ± 1 hod a možno aj viac. A verte tomu, že to dodržovali. Namiesto večere o 16.30 bola o 18.30 atď. Večera resp. ochutnávka bola z domácej talianskej kuchyne. Dostali sme FOCACCIO a víno. To Focaccio bolo niečo ako napuchnutá pizza s rajčinami. Potom bolo disco ako každý večer, ale otvorene stálo za ho...To víno bolo veru oveľa lepšie.

18.4.2003 - Piatok
Ráno nás prekvapili raňajky od FICC, lebo sme podostávali jogurty, tie boli naozaj dobré. Neviem prečo, ale ráno víno nedávali. Nie každý z účastníkov ľúbil jogurty. Ale my "SLOVAČ" sme si nabrali aj 20-30ks. Potom prišla ponuka od kolegov z Čiech, či náhodou s nimi nejdeme do Brindisi. Kto chcel, ten šiel. Slniečko a ja sme ani nerozmýšľali a už sme v autobuse sedeli. Brindisi bolo veľmi pekné mestečko s kopec peknými námestiami, palmami, obchodov, prístavov atď. Našli sme ako v každom meste informácie a tak ako správni slováci, brali sme od nich čo sa mohlo. Mapy, prospekty, pohľadnice a kopec iného. Z Brindisi sme sa vrátili tak, aby sme sa stihli pripraviť na úvodný ceremoniál. Od Mirky a Ivana (skvelí vedúci zájazdu) sme podostávali tričká so symbolmi slovenskej štátnosti, takže sme boli všetci jednotní a prezentácia Slovenska bola konečne na tej správnej úrovni. Mali sme ešte kopec vlajok a jednu totálne obrovskú. Domáci usporiadatelia sa predviedli docela peknou kultúrnou vložkou ale po dvoch hodinách hádam aj stačilo. Po otvorení zrazu sme so Slniečkom dostali chuť na slané more a tak sme sa išli kúpať. Teplota vody bola úplne skvelá. Kúpalo sa len pár jedincov, ale nakoniec to stálo zato. Keď prišiel čas asi 19.00 bolo nutné opäť pripraviť večeru pre 18 hladných krkov. Týmto dňom nám služba až po koniec pobytu skončila. Okolo 21.00 bola naplánovaná DISCO 20-tich rokov. Bola úplne fantastická (asi päť ľudí) a tak to aj dopadlo - 15 minút len trvala. Potom išla klasická diska ale ako som písal, stála za... Na 02.00 v noci bola naplánovaná "SPAGHETTI PARTY" a tak sme išli späť aby sme sa na ňu mohli zobudiť. Tak o 02.00 sme vstali, išli sa pozrieť na disco, ale párty už prebehla o 00.00, takže taliani sa zase trošku ukázali. Tí čo na nej boli, tvrdili, že lepšie bolo spať.
19.4.2003 - Sobota
Dnes bol program v plnej réžii FICC. Bol zabezpečený výlet do Bari. A tak sme sa flákali po Bari ako sa len dalo. O 13.00 sme mali obed LUNCH "PUGLIA IN TAVOLA" Takže sme konzumovali nejaké tie národné jedlá tradičné pre PUGLIU (Apúlia). Bolo to výborné - pizza, mozzarella, syr zapečený v niečom ako sú u nás šišky a tradične zase víno. Bolo to skvelé, neraz sme išli na dupľu. Odchod z Bari bol naplánovaný okolo 16.00 ale boli sme radi keď sme odišli o 18.00 do kempu. Do 19.00 sme mali čas, lebo vtedy bola pripravená veľkonočná večera. Dostali sme dve sépie obalené asi v kuracom mäse a v dvoch zapekaných guľkách boli mušle. Bolo to tak pripravené, že človek nevedel čo jedol, ale až keď z toho vypadli 2 dlhé nožičky, hneď nám to bolo divné. K tomu boli ešte typické talianské cestoviny s kečupom a určitou dávkou morskej zmesi. Nechýbalo víno a niečo ako biskupský chlebíček. Keď sme toto všetko spratali, dostali sme ešte plnú misku hranoliek. Musím konštatovať, že večera bola fakt skvelá.

20.4.2003 - Nedeľa
Nedeľa bola vyhlásená ako športový deň. Boli dva športy v ktorých sa mohlo súťažiť. Volejbal a futbal. Naše volejbalové mužstvo - SLIVOVICA TEAM - vybojovali sme tretie miesto a futbalové mužstvo - SLANINA TEAM - prehrali sme hneď prvý zápas (ale ako jediní sme mali v tíme ženu a ako jediní sme to hrali pre zábavu. Musím sa pochváliť, dal som 2 góly z toho jeden vlastný). Po športových výkonoch sme sa išli vegetiť k ADRIATICO MARE. Pekne sme sa na slniečku spálili a tak sme mohli ísť na slávnostné ukončenie FICC. Vymenovali nového predsedu FICC (Namiesto Sorensena menovali škóta Alistaira). Potom išla voľná zábava, ako diska, jedenie pizze atď...
21.4.2003 - Pondelok
Deň odchodu z kempu. Prebúdzame sa do riadneho dažďa. Zrovna keď potrebujeme baliť, všetko bolo mokré. Ale našťastie pršalo asi len tak 2 hodinky a zase bolo pekne. Okolo 10.30 vyrážame do smerom do Rimini (veru riadny kus cesty). Okolo 18.00 sme dorazili do Rimini a hľadáme kde budeme spať. Nakoniec kúsok od nejakého starého letiska zašití v strede polí sa nám podarilo nájsť miesto.(To už bolo 20.30) A kým sa spravila večera bola aj polnoc.

22.4.2003 - Útorok
Odchádzame z Rimini a čaká nás San Marino. Priamo do historického centra - na kopec - sme sa vyviezli lanovkou. Výhľad bol nádherný. Chcel som na informáciach pečiatku do denníčka, ale len za 2,6e. No tak som sa nato mohol vykašľať. Pečiatku som zohnal i v obyčajných obchodoch a tak som bol spokojný. Po pobehaní San Marína sme mali ísť do zábavného parku ITALIA IN PICCOLO čiže Taliansko v malom, ale keďže sa nám jeden človek stratil v jednom z najmenších štátov sveta, tak nám už nevyšiel čas. Vo večerných hodinách sa dostávame na diaľnicu a fachčíme smerom domov.
23.4.2003 - Streda
Je 6.00 ráno a mi sa prebúdzame na slovenských hraniciach a nechceme veriť, že už sme doma a že niektorí z nás musia ísť už zajtra do práce.

Záver
- Počas celého zájazdu bolo skvelé počasie - pršalo asi dve-tri hodniny a to jest všetko
- Perfektný kolektív pozostávajúci z 18 Slovákov a dvoch šoférov
- Skvelá organizácia zájazdu vrátane stravy
- Videli sme toho naozaj dosť (Rím, Vatikán, Vezuv, Pompeje, Neapol, Tarent .....)
- Nikdy sme neboli hladní
- Nikdy sme sa poriadne nevyspali (lebo bolo stále čo pozorovať, baviť sa)
- Vždy bolo čo piť
- a kopec iných vecí

A kto boli tí šťastní 18 ľudia?
- Mirka + Ivan Majchútovci - organizátori a hlavy celého zájazdu
- Dušan + Ala + Jurko Mišíkovci
- Rudo, Maja, Janko
- Eliška, Elena, Ľudmila, Veronika, Petra, Martin, Ivana, Jana
- moje Slniečko a ja