Chata na kamennom moste

20.-22.december 2002

        Šesť najstarších a najskalneších turistov sa v piatok podvečer vybralo na chatu, kde sa chystala "náročná" oslava na rozlúčku so starým rokom. Pretože niektorí z nás mali ešte pracovné povinnosti, prišli na chatu na "Dáši". Dáša(zelená dácia) sa v tom momente stala symbolom celej chaty. Na tejto chate sme ešte nikdy neboli, tak sme nevedeli do čoho ideme. Ale po prvej obhliatke chata splnila kritéria.To, že tu nie je elektrika sme si ani nevšimli. Chata bola v peknom a nádherne zasneženom mieste smerom k nášmu Bunkru.

Večer a noc bola nazvaná ako spoločenské posedenie pri kartách. Pri hre sa nemohol obísť tradičný ceremoniál zavlažovania ústnych dutín určitými chemickými čističkami. To sa potom prejavilo nadmerným "dutím" o čom svedčili žlté mapy na snehu. V noci muselo ale riadne mrznúť, keď ráno sme nemohli s "Dášou" ani pohnúť. Po kartách prišla na rad gitara. Každý "namontoval" ten svoj hlas a spievalo sa, že nás museli počuť aj za hranicami. Túto noc sme ukončili keď gitara hrala svoje a každý si spieval tiež to svoje.

Zásoby potravín a nielen tuhej podstaty sa nám neuveriteľne rýchlo mínali. Snažili sme sa tento problém vyriešiť opätovným zavítaním do civilizácie. A to sa nemalo stať, lebo hlavné slovo v tom mala naša "Dáša".

"Dáša" vybavená nadmerným množstvom rôznych doplnkov sa prejavila naplno. Klimatizácia fungovala tak ako mala. Čiže teplota v aute bola zhodná z teplotou vonku. To že nefungovalo kúrenie ani nespomínam. Museli sme mať celú cestu otvorené všetky okná aby nám naše teplé dýchania neprimrzali na prednom skle. Aby toho ešte nebolo málo, tak jeden z mojich spolujazdcov si teda kvalitne "uťal", že už sme ani nevnímali okolie. Asi preto sme za našu cestu spravili minimálne 3-krát hodiny.

Počas dňa sme boli pozrieť Bunker ako vyzerá v zasneženej krajine. Cestou tam i nazad sa strhla mierna guľovačka. Unavení a zničení sme opäť dorazili do vyhriatej chaty. Večer bol v znamení hratia kariet ale už s miernym zavlažovaním. Istá nemenovaná osoba (jediná žena) spustila reťazovú reakciu spojenú s "dutím" a odľahčovaním hustých či polohustých ingrediencií uložených v ľudskom tele. Všeci sme sa "tam", zobrazuje to druhý obrázok, vystriedali. Bola tma, takže svetlo bolo nutné ale istý človek bol vybavený silvetrovskými "buchoosvetlovačmi(prirátmi)". A poviem Vám, že jeden si to v tej kadibúdke riadne odniesol.
    Ráno nás čakalo klasické upratovanie a poberanie sa domov. Myslím si, že táto chata bola veľmi úspešná a možno sa z nej stane tradícia lúčenia sa zo starým rokom.

učastníci: Ifton, Slávka, Kečo, Pascal, Urbi, Čepo